Sväté omše vo farnosti Málinec od 10.05.2021 do 16.05.2021

Dátum Ozdín Rovňany Málinec
10.05.2021 – Pondelok 18.00
11.05.2021 – Utorok 18.00
12.05.2021 – Streda 18.00
13.05.2021 – Štvrtok
Nanebovstúpenie Pána – Slávnosť
Prikázaný sviatok
16.15 18.00
14.05.2021 – Piatok 18.00
15.05.2021 – Sobota 18.00
16.05.2021 – Nedeľa
7. veľkonočná nedeľa „B“
09.45 11.00

Bohoslužby bude možné znovu navštevovať, platia však ešte obmedzenia

Zdroj: TKKBS

Bratislava 17. apríla (TK KBS) Od pondelka 19. apríla budú opäť umožnené verejné bohoslužby. Vyplýva to z uznesenia vlády zo 16. apríla 2021 a vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR (vyhláška 186 a vyhláška 187).

Vyhlášky stanovujú pravidlá pre bohoslužby, obrady krstu, cirkevné a civilné obrady sobáša a pohrebu. Ak ide o povolenú kapacitu osôb, pre tieto typy podujatí platia nasledovné podmienky:

Počet návštevníkov v kostole alebo obdobnom priestore v jednom okamihu nesmie prekročiť koncentráciu jeden návštevník na 15 m2 z plochy priestoru určeného pre návštevníkov. Ak táto plocha nedosahuje 90 m2, môže sa tu nachádzať najviac 6 návštevníkov. Do počtu zúčastnených sa nezapočítavajú deti do 10 rokov v sprievode dospelej osoby.

Z uznesenia vlády vyplýva, že pri ceste na pohreb blízkej osoby, uzavretie manželstva a krst sa nevyžaduje test. Rovnako nebude vyžadovaný ani na vstup na bohoslužbu. S účasťou verejnosti boli verejné bohoslužby doteraz zakázané od 1. januára 2021. Ich konanie sa riadi Covid automatom.

„Prežívanie viery v spoločenstve je omnoho plnohodnotnejšie než slávenie v online podobe. Je dobré, že od pondelka 19. apríla sa už môžeme stretnúť v chráme, hoci s obmedzeniami. Pre veriacich je táto možnosť veľmi dôležitá: intenzívne si žiadajú, aby mohli pristupovať ku sviatostiam. Samozrejme, chápeme, že naďalej trvá vážnosť pandemickej situácie, a preto kňazov aj veriacich žiadame, aby pri sláveniach zodpovedne dodržali opatrenia a dbali na ochranu zdravia každého človeka,“ zareagoval predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský. „Kvôli limitovanej účasti – budú veriaci aj naďalej oslobodení od povinnosti byť prítomní na nedeľných bohoslužbách, ktoré budú až do úplného uvoľnenia opatrení pokračovať aj cez médiá alebo sociálne siete,“ dodal predseda KBS.

Vyhláška ďalej podrobnejšie určuje opatrenia, ktoré je stále nutné dodržať:

a) vstup a pobyt v kostole alebo v obdobných priestoroch slúžiacich na výkon obradu umožniť len s náležite prekrytými hornými dýchacími cestami,

b) pri vchode do kostola alebo do príslušných priestorov aplikovať dezinfekciu na ruky alebo poskytnúť jednorazové rukavice,

c) dodržiavať vzdialenosť 2 metre medzi osobami; to neplatí na prípady u ktorých to vzhľadom na povahu obradu nie je možné,

d) dodržiavať respiračnú etiketu,

e) z obradov vylúčiť osoby, ktoré majú nariadenú karanténu alebo akékoľvek príznaky respiračného infekčného ochorenia,

f) dezinfikovať použité predmety slúžiace účelom obradu,

g) v prípade kontaktu rozdávajúceho s ústami veriaceho, si musí rozdávajúci zakaždým vydezinfikovať ruky; pri prijímaní „pod obojím“ striktne dodržiavať iba podávanie chleba na ruku,

h) zakazuje sa používať obrady pitia z jednej nádoby viac ako jednou osobou,

i) zakazuje sa podávanie rúk,

j) v priestoroch, kde sa vykonávajú obrady odstrániť nádoby s vodou,

k) vykonávať častú dezinfekciu priestorov, hlavne dotykových plôch, kľučiek, podláh a predmetov,

l) počet návštevníkov v kostole alebo obdobnom priestore v jednom okamihu nesmie prekročiť koncentráciu jeden návštevník na 15 m2 z plochy priestoru určeného pre návštevníkov; to neplatí pre deti do 10 rokov v sprievode dospelej osoby; pokiaľ plocha určená pre návštevníkov nedosahuje 90 m2, v kostole alebo obdobnom priestore sa v jednom okamihu môže nachádzať najviac 6 návštevníkov; táto podmienka sa nevzťahuje na deti do 10 rokov v sprievode dospelej osoby.

Zdroje: Uznesenie vlády zo 16. apríla 2021 / Vyhláška 186 / Vyhláška 187

Sprístupnenie bohoslužieb od 19.4.2021 pre veriacich je dobrý krok

Zdroj: TKKBS

Foto: Pixabay

Bratislava 13. apríla (TK KBS) Slovenskí biskupi vnímajú ako dobrý krok sprístupnenie verejných bohoslužieb, ktoré prichádza po viac ako troch mesiacoch. Podľa COVID automatu od pondelka 19. apríla 2021 budú povolené opäť verejné bohoslužby. Podmienkou účasti na bohoslužbách bude negatívny test, pričom v chráme môže byť jedna osoba na 15 metrov štvorcových. Novinárov o tom dnes informoval minister financií Igor Matovič. Bohoslužby s účasťou verejnosti boli zakázané od 1. januára. „Prešli sme si ťažkým obdobím, keď veriaci sa nemohli zúčastňovať na svätej omši a stretávať sa s kňazmi. Ďakujeme všetkým za ich zodpovednosť a rešpektovanie opatrení proti šíreniu koronavírusu. Sme radi, že v pondelok sa budeme môcť spolu stretnúť v našich kostoloch pri dodržaní všetkých opatrení,“ povedal predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský.

Slovenskí biskupi veriacich povzbudzujú, aby sa po uvoľnení epidemických opatrení primeraným spôsobom začali vracať do kostolov. Veriaci sú s malými prestávkami viac ako rok bez možnosti zúčastniť sa na svätej omši. „Teší nás, že situácia na Slovensku sa postupne zlepšuje a stabilizuje, a tak sa budeme môcť stretnúť, hoci s obmedzeniami, pri slávení svätých omší v kostoloch. Som vďačný veriacim za veľkú trpezlivosť, ktorú prejavili, keď celé mesiace museli vydržať bez možnosti osobnej účasti na bohoslužbách. Ďakujem stovkám katolíckych kňazov a rehoľníkov, ktorí počas covidu nastúpili do nemocníc, aby pomáhali personálu. Veľké ďakujem, samozrejme, patrí tisícom lekárov a zdravotníkov, spomedzi ktorých sa mnohí hlásia ku katolíckej cirkvi, a silu pre svoju službu ľuďom budú môcť znovu čerpať z Eucharistie a účasti na svätej omši,“ zdôraznil predseda KBS Stanislav Zvolenský.
Predseda KBS zároveň dodal, že veriaci budú naďalej – kvôli limitovanej účasti – oslobodení od povinnosti byť prítomní na nedeľných bohoslužbách, ktoré budú až do úplného uvoľnenia opatrení pokračovať aj cez katolícke médiá alebo sociálne siete.

Kostoly bude možné od 1. apríla 2021 navštíviť individuálne, rozhodla vláda

Zdroj: TKKBS.SK

Bratislava 31. marca (TK KBS) Kostoly bude možné od štvrtka 1. apríla 2021 navštíviť „za účelom individuálnej duchovnej starostlivosti.“ Rozhodla o tom dnes vláda. Schválila návrh podpredsedu vlády a minister financií povereného riadením ministerstva zdravotníctva Eduarda Hegera. Túto výnimku zo zákazu vychádzania prijala po rokovaní ministra Eduarda Hegera s predsedom KBS Mons. Stanislavom Zvolenským.

„Sme radi, že vláda rozhodla legálne garantovať aspoň možnosť individuálnej pastorácie. Z rozhodnutia vyplýva, že cesta do a z kostola dostala výnimku zo zákazu vychádzania. Kto bude chcieť, môže sa aspoň súkromne pomodliť v kostole, za dodržania platných hygienických predpisov. Doteraz sa, žiaľ, opakovane stávalo, že polícia kostoly zatvárala. Veríme, že po tomto uvoľnení príde čoskoro aj k uvoľneniu zákazu verejných bohoslužieb. Zvažovaná možnosť slávenia v exteriéri je pravdaže lepšia než úplný zákaz,“ zareagoval na rozhodnutie vlády hovorca KBS Martin Kramara. Vláda SR rozhodla, že podmienky výkonu individuálnej duchovnej starostlivosti určí vo vyhláške hlavný hygienik SR.

Slávnosť Zvestovania Pána

Zdroj: TKKBS

Ikona Zvestovania

Bratislava 25. marca (TK KBS) Sviatok Zvestovania sa začal vo Východnej cirkvi sláviť koncom 4. storočia alebo začiatkom 5. storočia. Byzantský cisár Maurikios (582 – 602) zaviedol tento sviatok ako prikázaný v celej svojej ríši. V prvých storočiach sa tento sviatok považoval za Pánov sviatok (Hospodsky), ako na Východe, tak aj na Západe. Svedčia o tom názvy sviatku: Kristovo počatie, Zvestovanie Krista, Začiatok spásy, atď. V 7. storočí sa ustálil dnešný názov sviatku: Zvestovanie Presvätej Bohorodičke a sviatok bol zaradený medzi sviatky Bohorodičky.

Sviatok sa slávi 25. marca kvôli tomu, že Narodenie Pána sa slávi deväť mesiacov po Zvestovaní. Okrem toho existovala starodávna tradícia, podľa ktorej 25. marca sa udialo stvorenie sveta, vtelenie Božieho Syna aj jeho smrť na kríži. Alexandrijská paschálna kronika z r. 624 a Carihradská paschálna kronika zo začiatku 7. storočia uvádzajú ako dátum sviatku Zvestovania – 25. marec.

Službu (liturgické časti) na tento sviatok zložil sv. Ján Damascenský, sv. Kozma Majumský, Teofán – nicejský biskup a mních Ján. Nasledujúci deň po sviatku slávi Východná cirkev Zhromaždenie k archanjelovi Gabrielovi. Ide o starodávny zvyk Východnej cirkvi, že nasledujúci deň po veľkom sviatku sa uctievajú tie osoby, ktoré sa významne zúčastnili na udalosti sviatku.

Bohoslužby sviatku Zvestovania sú plné slávnostných, oslavných a radostných hymnov. Veľakrát sa opakuje známy pozdrav anjela: „Raduj sa!“ Hlavné dôvody pre túto svätú a nadpozemskú radosť sú tieto: vtelenie Božieho Syna, privilégium bohomaterstva a panenstva, spása ľudstva. Na radosti Zvestovania má účasť nebo, zem a celé stvorenie. Anjel hovorí s Presvätou Bohorodičkou s najväčšou úctou a má pre ňu, ako Božiu matku, slová najvyššej pochvaly a obdivu.

Ikona

Ikonografia Zvestovania – je vlastne zobrazenie „dobrej zvesti“ pre ľudstvo, ako o tom hovorí sám názov tejto udalosti. Zároveň je oslavou veľkej radosti, lebo sa naplnil dlho očakávaný príchod Mesiáša. V hornej časti ikony Zvestovanie vidieť nebeský polkruh, odkiaľ sila Svätého Ducha zostupuje v svetelných lúčoch na Bohorodičku, v súlade so slovami archanjela Gabriela (Lk 1, 35). Tu vidíme pôsobenie Najsvätejšej Trojice v najhlbšom význame jej tajomstva: vôľu Všemohúceho Otca oznamuje archanjel Gabriel, Syn Boží sa vteľuje a Svätý Duch uskutočňuje zázračné vtelenie.

Anjel Gabriel, silné a mocné Božie slovo, prichádza so Zvestovaním k Prečistej Bohorodičke, ktorá predstavuje celé ľudstvo. Archanjel Gabriel sa zobrazuje v dynamickom postoji – v pohybe, so žezlom Božieho vyslanca, ktoré je znakom autority. Má slávnostný výraz, lebo ohlasuje Bohorodičke a celému ľudstvu hlboké tajomstvo (Lk 1, 30-33). Prečistá nakláňa hlavu – tento postoj označuje prijatie, súhlas. Niektorí otcovia usudzujú, že je to gesto (znak) panenstva. Neplodnosť je prejavom porážky človeka a panenstvo je znakom toho, že na prvom mieste stojí niekto iný: nie ja si vytváram svoj život, ale Ty, Pane. Na jej tvári sa zračí hlboké zamyslenie a prekvapenie, že Boh si pre veľkolepé dielo Vtelenia predvečného Slova vybral práve ju, skromné dievča.

Anjel – nebeská bytosť, zostúpil na zem, hoci zem – v tomto prípade Bohorodička – je povolaná k tomu, aby sa stala príbytkom neba. Preto aj táto scéna je umiestnená do posvätného priestoru. Starodávny chrám už stratil svoj význam, lebo Mária – zatienená Duchom – stáva sa svätyňou Najvyššieho. Podľa prastarej ikonografickej tradície je vidieť záves, roztiahnutý medzi strechami budov, čím sa ukazuje, že udalosť sa neodohrala na ulici, ale v dome (v príbytku).

V ľavej ruke drží Bohorodička vreteno, čo poukazuje na prácu skromného dievčaťa, gesto pravej ruky predstavuje pokorné prijatie Božej vôle. Mária drží v rukách červenú niť. V tomto sa skrýva veľmi hlboký teologický význam: Mária premieňa (zhmotňuje) do obrazu to, čo počula, a preto tká obraz, teda telo, Slova Božieho. Niť, ktorou Prečistá tká telo Krista je červená, keďže to je farba božskosti. Bohorodička je však zobrazená v zelených modrých farbách, čím sa poukazuje na to, že Mária je stvorenie. Zelená farba je farba zeme a modrá je farba ľudskej prirodzenosti. Mária je zahalená do červeného plášťa, čo ukazuje, že Kristus jej daroval božskosť, lebo Ho prijala, urobila miesto pre Boha. Táto niť preto už nie je len niťou tela Kristovho, ale aj niťou jej vlastného tela: Mária získava spásu tým, že dala miesto Slovu.

Biskupi píšu veriacim spoločné povzbudenie pred začiatkom Pôstu

Zdroj: TKKBS.SK

Bratislava 16. februára (TK KBS) Katolícki biskupi združení v Konferencii biskupov Slovenska na svojom 98. plenárnom zasadnutí pripravili spoločné posolstvo pre veriacich pred začatím pôstneho obdobia. Text prináša Tlačová kancelária KBS v plnom znení.

Drahí bratia a sestry,

obdobie Veľkého Pôstu začne spôsobom, na ktorý nie sme zvyknutí. Kvôli pandémii sa s vami nemôžeme stretnúť v chrámoch, kam ste zvyčajne prichádzali prijať znak popola, ako rozhodnutie konať pokánie a obrátiť sa od hriechov. Aj keď sa popolec fyzicky nedá udeliť, chceme vás povzbudiť, aby ste na Popolcovú stredu neopomenuli príležitosť nastúpiť na cestu prípravy na Veľkonočné sviatky. Ako nám to pripomína Svätý Otec František: „Aj vtedy, keď sa snažíme chrániť ľudské životy pred šírením vírusu, nemožno pokladať duchovný a morálny rozmer osoby za druhoradý vo vzťahu k fyzickému zdraviu. Starostlivosť o telo nemôže nikdy nechať bokom starostlivosť o dušu.“ (Príhovor diplomatickému zboru, 8.2.2021)

Zodpovedne chráňte svoje zdravie a zdravie svojich blízkych. Neochabujte však ani v duchovnom úsilí. Veľký Pôst je príležitosťou obnovy, zanechania hriechu a získavania milostí. Treba to dobre využiť. Nezabudnite predovšetkým na skutky telesného a duchovného milosrdenstva. Často si spytujte svedomie a nenechajte sa premôcť hriechom, aj keď nie je pre všetkých možné sa teraz vyspovedať. Robíme, čo je v našich silách, aby sa prijímanie sviatostí stalo znovu dostupným.

Medzitým však siahnite aj po ostatných prostriedkoch, ktoré sú k dispozícii. Čítajte Božie Slovo a prijímajte ho ako duchovný chlieb pre svoje životy. Nezabudnite ani na telesný pôst a odriekanie, ktoré sú účinnými zbraňami proti hriechu. Starší a tí, ktorí bojujú s ochorením alebo sú ešte v rekonvalescencii, nech kvôli svojmu zdraviu neodkladajú pokrm, ale nech využijú modlitbu alebo almužnu ako prostriedky pôstneho úsilia. Samozrejme, trpezlivé obetovanie dôsledkov pandémie, i všetkých obmedzení, v spojení s utrpením Ježiša Krista dáva ťažkostiam novú hodnotu.

Využite dobre pôstny čas, posilnite sa vo viere, nádeji a láske, a priblížte sa ku Kristovi, aby sme ho mohli stretnúť, dobre pripravení, pri slávení Veľkonočných sviatkov. Prosíme vás o modlitby za nás i za kňazov a rehoľníkov.

S láskou na vás pamätajú a žehnajú vám všetci slovenskí otcovia biskupi.

Pastiersky list KBS k 100. výročiu vysviacky biskupov a pri príležitosti sčítania obyvateľstva

Zdroj: kbs.sk

PASTIERSKY LIST Konferencie biskupov Slovenska k stému výročiu vysviacky biskupov a pri príležitosti sčítania obyvateľstva

Drahí bratia a sestry, v našom živote sú vzácne výročia, ktoré sa stávajú výzvou. Výzvou zastaviť sa, stíšiť sa a zamyslieť i veľkodušne „chváliť slávnych mužov“ – pre ich činy, múdrosť, udatnosť a obetavosť – ako nám to pripomínajú už starozákonné knihy (porovnaj KnihuSirachovcovu 44,1-5,12). Výročia a jubileá sú v našich životoch dôležité na oživenie pamäti, ocenenie hodnôt, možnosť poďakovať, prejaviť ochotu a pokračovať v začatom diele. K významným výročiam v živote Cirkvi na Slovensku patrí aj storočnica vysviacky troch biskupov v Nitre 13. februára 1921: Mariána Blahu pre Banskobystrickú diecézu, Karola Kmeťka pre Nitrianske biskupstvo a Jána Vojtaššáka pre Spišskú diecézu. Dobová tlač nazvala túto radostnú skutočnosť „takým veľavýznamným historickým dňom, akým bol deň, v ktorom dal Štúr Slovákom slovenčinu za jednotný národný jazyk“. Pri vysviacke biskupov išlo o závažný medzník v usporiadaní náboženského života na území Slovenska v rámci prvej Česko-Slovenskej republiky. V tomto usporiadaní vidieť aj úsvit vzniku budúcej Slovenskej cirkevnej provincie (1977). Dôvera vložená do nových biskupov bola v nasledujúcich rokoch v celom rozsahu naplnená. Stali sa nielen správcami, ale predovšetkým otcami zvereného ľudu. Ich plné nasadenie za dobro veriacich bolo cítiť v mnohých oblastiach života, no najmä v duchovnej oblasti. Očividne nastala obroda náboženského života. Nevídaný rozmach dosiahlo – okrem iného – misijné hnutie, keď sa Slovensko stalo jednou z popredných krajín Európy v podpore misií. Budovanie duchovných i hmotných hodnôt prinieslo bohaté ovocie. Už po uplynutí niekoľkých rokov a z mnohých ďalších žila Cirkev nasledujúce desaťročia, ba žije až doteraz. Ich náboženské úsilie bolo, žiaľ, najmä u Božieho služobníka Jána Vojtaššáka poznačené neprajnosťou zo strany nastupujúceho ateistického režimu, nespravodlivým súdom a dlhým väznením. Keď si s vďačnosťou pripomíname vysviacku troch slovenských biskupov ako významný historický medzník, nemôžeme nevidieť jeho korene, ktoré siahajú až do cyrilo-metodského obdobia. Nitra totiž bola zvolená pred sto rokmi ako miesto konsekrácie biskupov práve pre svoju historickosť, ako „mesto Metodovo“, a pôsobenie týchto biskupov bolo pokračovaním v brázde cyrilo-metodskej misie. Dnešný deň sa v univerzálnej Cirkvi slávi ako sviatok svätých Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy. Veď oni svojím významom presiahli dobu, v ktorej pôsobili. Vytvorili hodnoty dodnes nábožensky a kultúrne formujúce a stvárňujúce národy Európy, ba i sveta. Ich posolstvo v čase zrodu kresťanskej Európy bolo – osobitne pre slovanské národy – zvlášť potrebné a ostáva aktuálne až do súčasnosti. Oživotvorenie cyrilo-metodských hodnôt je inšpiratívne aj pre dnešného človeka, v časoch, keď sa zdanlivo končí a zaniká tradičná kultúra, pribúdajú pocity neistoty, úzkosti a vyprázdnenosti. Solúnski bratia sú aj dnes poslami nádeje. Potvrdzujú, že náboženské, kultúrne a duchovné úsilie má svoj zmysel, a že je to dlhodobý proces „odovzdávania a prijímania“. Mali by sme sa k ich posolstvu v plnej miere a v správnej podobe vrátiť ako k fundamentu, ktorý má svoju stabilitu. Slová pápeža sv. Jána Pavla II. – vyrieknuté 30. júna 1995 pred tristotisícovým zástupom prevažne mladých, v Nitre-Janíkovciach – stále platia: „Drahí priatelia, uvedomte si, aký neoceniteľný je dar, ktorý ste dostali od Boha. Dostal sa k vám po dlhej ceste generácií od čias svätého Cyrila a Metoda. Prijmite ho v zodpovednej slobode a usilovne ho zveľaďujte.“ Drahí bratia a sestry, zveľaďujeme dar viery aj tým, že sa budeme k náboženským hodnotám hlásiť v nasledujúcich dňoch pri sčítaní obyvateľstva. „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach,“ povedal Pán Ježiš v evanjeliu (Matúš 10,32). Využime, každý osobne, aj túto príležitosť, aby sme potvrdili svoju prináležitosť ku Kristovi a k jeho Cirkvi. Zároveň si pripomeňme, že naša viera nemôže zostať iba „na papieri“, ale má sa uskutočňovať konkrétnym spôsobom: – v modlitbe, bohoslužbe, v praktizovaní lásky k Bohu a k blížnemu, v prejavoch telesného aj duchovného milosrdenstva. Nastávajúci čas je možnosťou hovoriť o viere, pozývať k nej tých, ktorí sa vzdialili, intenzívnejšie svedčiť o pôsobení Boha v našich životoch; aby svet aj naším prostredníctvom počul o jeho láske, aby sa nielen skrze naše slová, ale najmä skutky dozvedel o jeho dobrote. Veľa sme od Pána Boha dostali: veľkodušne, bezodplatne, štedro. Pripomeňme si to, a prijatú veľkodušnosť a štedrosť aj my odvážne prejavujme. „Modlitbou nezmeškáš, almužnou neschudobnieš“, učili naši rodičia. Praktizujme to aj v dnešnej dobe. Robme, čo je v našich silách, aby nik nezostal pozadu, vylúčený, skartovaný – ako nám to pripomína Svätý Otec –, aby sa na nikoho nezabudlo. Aj pri očakávanom sčítaní – drahí bratia kňazi, milí veriaci –, buďme vo farnostiach ochotne nablízku tým, ktorí nemajú k dispozícii moderné technológie. Pomôžme najmä seniorom a bratom a sestrám, ktorí môžu mať obavy, či ťažkosti s elektronickými prostriedkami. Vydávajme v každej situácii vynachádzavé, živé svedectvo o viere, ktorú sme od predchádzajúcich generácií prijali, o nádeji a láske, ktoré uchovávame v našich srdciach. Na záver sa modlíme so zomierajúcim svätým Konštantínom-Cyrilom, ktorého deň narodenia pre nebo (štrnásty február 869) si dnes pripomíname: „Pane, Bože môj, zachovaj verné stádo, nad ktorým si ustanovil mňa, nie súceho a nehodného svojho sluhu. Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby. […] Všetkých spoj do jednoty, učiň ho ľudom znamenitým, jednomyseľným v pravej viere […] spravuj ich svojou mocnou pravicou, skry ich pod ochranu svojich krídel, aby všetci chválili a slávili tvoje meno“ (porovnaj: Život Konštantína, osemnásta kapitola). V úsilí o zachovanie týchto hodnôt vás pozdravujú a žehnajú vaši biskupi.

Prečítať namiesto homílie na Šiestu nedeľu v Cezročnom období, 14. februára 2021