Zdroj: Web stránka Rožňavskej diecézy
Drahí bratia a sestry!
Ukončili sme Rok sv. Jozefa a v našej diecéze končíme Rok kňazstva a Eucharistie. Pri vstupe do nového občianskeho roka 2022 posilňujeme svoju jednotu s univerzálnou Cirkvou a zjednocujeme sa v spoločnom slávení Roka rodiny, začneme prežívať „Rok manželstva a rodiny“. Našim spoločným zámerom je znova upriamiť pozornosť na dôležitosť rodiny, ako základnej bunky spoločnosti. Ako veriaci ľudia, chceme vyzdvihnúť význam zodpovednej prípravy na uzatvorenie manželstva, vedomie sily prijímanej sviatosti manželstva, kedy sa muž a žena „stávajú jedným telom“ (porov. Gn 2,24); chceme pripomenúť aj nerozlučiteľnosť manželstva, lebo muža a ženu „spojil Boh“ (porov. Mt 19,6). Bude treba pripomenúť aj nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú posvätný manželský zväzok, ako aj poukázať na prostriedky, ktoré manželstvo neustále posilňujú, obnovujú a v náročných chvíľach zachraňujú. Vzájomná pomoc manželstvám a rodinám môže byť jednou z foriem nášho spoločného kráčania synodálnou cestou, na ktorú nás pozval Svätý Otec František. Aj preto som aj na záver Roka sv. Jozefa, 8. decembra 2021 znova zveril celú diecézu Ženíchovi Panny Márie a tým aj všetky rodiny. Jozef, ktorý ochránil Svätú rodinu pred mnohými nebezpečenstvami, ochráni s Máriou aj každú našu rodinu, ktorá o to bude prosiť Ježiša.
Súčasná doba vytvorila veľmi falošnú predstavu „zbytočnosti trvalého manželského zväzku muža a ženy“. „Hrdinom“ nie je ten, kto vezme na seba záväzky a zodpovednosť za stabilitu manželstva a rodiny, ale ten, kto verejne vyhlasuje manželstvo za zbytočné a za prežitok. Falošný výkrik: „na to, že sa máme radi, nepotrebujeme papier“, má neustále veľa nasledovníkov. Žiaľ, takýto názor počúvajú a prijímajú mladí ľudia a mnohí sa podľa neho riadia. Už vidíme aj následky, ktoré vyústili v totálne spochybnenie Božej pravdy o manželstve, ale aj v takmer každej oblasti života.
Skúsme sa však zamyslieť nad slovami Pána Ježiša: „…budú dvaja v jednom tele“… a „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje“ (Mt 19, 5-6). Toto Božie slovo je neprekonateľné, ale či dnes ešte oslovuje aj veriaceho človeka, zostáva vážnou otázkou. Uvažujme nad jednoduchším, značne ľudským prirovnaním. Predstavme si dva brehy rieky, ktoré chcú stavitelia spojiť mostom. Stavbe mosta predchádzajú dôležité výpočty a rôzne „papierovanie“. Prečo to všetko, prečo tá dôslednosť? Aj napriek tomu si dovolím vysloviť dosť nerozumné otázky: Plánujú inžinieri tento most tak, aby sa zrútil? Alebo budú stavitelia pri konštrukcii mosta používať materiál, ktorý prispeje k pádu mosta? A ešte jedna otázka pre každého z nás: Kto by chcel byť vo chvíli pádu mosta na ňom? Spomínate si na tragédiu diaľničného mosta v talianskom Janove v roku 2018, pri ktorom boli desiatky obetí? Nepociťovali sme v tej chvíli silné pohnutie vo svojom vnútri a spolupatričnosť s obeťami a s pozostalými?
Konštruktéri mosta ho iste neplánovali a nestavali preto, aby sa zrútil. Vyšetrovanie nešťastia isto odhalilo – možno únavu materiálu, ale hlavne, či nebola zanedbaná potrebná starostlivosť o obnovu materiálu mosta. A tak došlo k tragédii. Teraz po všetkom mnohí povedia: „Dalo sa to predpokladať, len škoda, že sa neurobilo všetko, aby sa tragédii predišlo!“
A teraz sa vráťme k manželstvu muža a ženy, ktoré sme chceli prirovnať k dvom brehom, ktoré sa zjednotia jedným mostom. Kto ide budovať tento most manželskej jednoty a už na začiatku povie, že toto manželstvo sa zrúti – je to dobré? Je rozumné povedať, že ak sa tento „most“ medzi mužom a ženou zrúti, že sa nič nestane? Rozumný staviteľ mosta povie, že o „most“ manželstva sa treba neustále starať. Ak sa niečo podcení, zanedbá… most jednoty manželstva sa zrúti. Ostane táto tragédia bez následkov? Aj tu netreba obchádzať štatistiky, ktoré poukazujú na bolesť oboch manželov, ale predovšetkým na bolesť detí z rozpadnutého manželstva. Pre ne je to dráma, trauma, bolestná rana. Z takýchto skúsenosti potom vzniká napodobňovanie svojich rodičov, neochota uzavrieť manželský zväzok alebo vziať na seba zodpovednosť v zasvätenom živote, mnohí sa uzatvárajú vo svojom strachu, nedôvere. Boja sa urobiť životné rozhodnutie a prijať záväzok a zodpovednosť.
Avšak bez stabilných rodinných krbov je ťažko rozvíjať osobitosť človeka. Bez potrebnej miery stability a bezpečia v rodinách, sa do života človeka dostáva chaos, dieťa sa neučí rozlíšiť a spoznať pravé hodnoty a životné priority. Ostáva strach v prítomnosti i z budúcnosti.
Rodičia po rozbití rodín si znova hľadajú svoju životnú cestu. Majú svoje starosti, plány a deti zostávajú znova kdesi na okraji. Táto bolesť zranených sa prenáša na Boha a všetko nešťastie prenášajú na neho. A tak si deti ťažko alebo nikdy nevytvoria vzťah k Bohu ako k takému, aký skutočne je. Je nám naozaj ľúto, ak sa často uvádzané fakty o rozbitých manželstvách dosť zľahčujú.
Rok manželstva a rodiny nás povzbudzuje, aby sme budovali i posilňovali mosty vzájomnosti, ktoré pretrvajú, ako v diecéze tak aj v našich rodinách. Zároveň sa nám znova ponúkajú „materiály“, ktoré týmto „mostom“ dávajú Božiu pevnosť.
V rámci diecézy posilňujeme mosty vzájomnosti a jednoty vždy 16.-teho v mesiaci, keď sa za seba navzájom modlíme a slúžime sv. omše. Spoločnú silu jednoty upevňujeme aj spoločnou modlitbou za terajších i nových kňazov, ktorí teraz i v budúcnosti nesú na svojich pleciach zodpovednosť za duchovnú tvár košiara rodiny našej diecézy. V tejto modlitbe pred záverom sv. omše pokračujme najmenej do 250. výročia diecézy. A tiež hovorme aj o potrebe duchovných povolaní. V Roku kňazstva a Eucharistie (2021) som pre Rožňavskú diecézu nevysvätil ani jedného kňaza či diakona! Ako veľmi treba vidieť prepojenie medzi rodinami a novými povolaniami v Pánovej vinici. Z dobrých rodín vykročí za Pánovým hlasom vždy potrebný počet služobníkov oltára. V tomto roku sme prvýkrát slávili Novénu k Rožňavskej Panne Márii, ktorá nás nielen pozývala do katedrály, ale spoločným slávením sv. omší v rovnaké dni od 16. – 24. októbra sme mohli znova prežiť rodinnú jednotu celej diecézy. Ďakujem všetkým kňazom i vám všetkým, ktorí ste sa do tejto aktivity zapojili.
Upriamme svoju pozornosť aj na rodiny vo svete a vo všetkých farnostiach našej diecézy. Blíži sa 10. svetové stretnutie rodín, ktoré sa uskutoční 22. – 26. júna 2022 v Ríme. Svätý Otec František bude slúžiť sv. omšu za rodiny v Ríme v sobotu 25. júna 2022 a v nedeľu 26. júna 2022 sa zavŕši Svetové stretnutie rodín v každej diecéze. Takéto slávenie budeme mať aj my, v našej diecéze, 26. júna 2022 v Poltári.
Ďakujeme Bohu za každú rodinu v diecéze. Potrebujeme rodiny, ktoré si berú príklad zo Svätej nazaretskej rodiny. Nestrácajme odvahu a nádej, ak naše rodiny ešte nie sú sväté. Stačí dobrá vôľa a Božia milosť, a oni sa takými stanú. Rodiny, ktoré sa stretávajú vo viere a vo vzájomnej podpore, povzbudzujem, aby v tom pokračovali s novým nábojom dynamiky a radosti.
Tento rok môže byť príležitosťou na vznik nových manželských a rodinných spoločenstiev. Ďakujem všetkým manželom, ktorí sú pod vedením kňaza svojej farnosti zapojení do vedenia spoločenstiev, do prípravy snúbencov, za ich čas, nasadenie a povzbudzujem ich, nech v tom pokračujú. Kňazi nech sa neboja osobne a konkrétne osloviť manželov, či už mladších alebo starších. Niektorí skutočne čakajú na oslovenie, sami nemajú odvahu ponúknuť sa do takejto služby, či prejaviť túžbu patriť do spoločenstva. Veľmi si vážime starších a dlhoročných manželov. Oni sú svedkami vernosti a dôkazom, že nerozlučiteľnosť manželstva a vernosť až do smrti je možná. Prosím kňazov vo farnostiach, aby si všímali zvlášť manželov, sláviacich strieborné a zlaté manželské jubileum a o týchto jubilantoch ma informovali. Bol by som rád, keby sa aspoň niektoré z týchto párov zúčastnili na sv. omši v Poltári 26. júna 2022. Treba spomenúť, že vďaka materiálnej podpore aj od našich rodín, môžu existovať aj naše kostoly a fungovať farnosti. Ďakujeme všetkým, ktorí môžu a pomáhajú aj takýmto spôsobom.
Aj počas týchto pandemických Vianoc ďakujeme za všetky rodiny našej diecézy, za všetky rodiny, z ktorých sme vyšli, pamätajme na rodiny, ktoré prežívajú rôzne skúšky, zvlášť na tie, ktorým hrozí rozchod, ale s vďakou pamätajme na všetkých, ktorí nemôžu prežiť tieto sviatky v kruhu svojich drahých, lebo zachraňujú iných. Nech Božie Dieťa Ježiš naplní svojou láskou a pokojom srdcia všetkých obetavých rodičov i starých rodičov, ako aj obetavých slúžiacich chorým i núdznym, i všetkých ľudí dobrej vôle na celej zemi. Nech svetlo z Betlehema, ktoré premohlo tamojšiu tmu noci, presvetlí svetlom nádeje aj tieto časy neistoty.
Prajem a vyprosujem Vám milostiplné Vianoce a požehnaný nový rok 2022 pod ochranou Svätej Rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa a všetkým vám žehnám v mene X Otca i X Syna i X Ducha Svätého.
+ Mons. Stanislav Stolárik
rožňavský biskup
PL Sv. rodiny 2021
