Kategória: Aktuálne

Zdroj: Liturgická komisia KBS

Rímsky misál

Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska ukončila práce na obnovenom slovenskom znení Rímskeho misála podľa tretieho typického latinského vydania. Jeho príprava začala v roku 2012 a jednotlivé časti misála boli schvaľované postupne. Omšový poriadok a eucharistické modlitby boli schválené Kongregáciou pre Boží kult a disciplínu sviatostí v roku 2016. V auguste 2020 Kongregácia napokon po viacerých pripomienkach a konzultáciách vydala súhlasné stanovisko aj so zvyšnými časťami misála. Do prípravy, ktorú koordinoval Liturgický inštitút Teologickej fakulty KU, sa zapojilo viac ako 50 rozličných odborníkov. 

V zmysle promulgačného dekrétu Konferencie biskupov Slovenska vstupuje nový slovenský Rímsky misál do platnosti 1. januára 2022.

V novom slovenskom Rímskom misáli sa nachádzajú dva typy úprav:

1) Zmeny a doplnenia, ktoré si vyžiadalo nové latinské tretie typické vydanie, promulgované v roku 2000

Ide najmä o preusporiadanie niektorých omšových formulárov, napr. v Spoločných omšiach Panny Márie, a o doplnenie nových textov. Doplnené boli texty pre slávenia, ktoré boli pridané do liturgického kalendára a chýbali v doterajšom Rímskom misáli, ale aj iné liturgické texty – napr. Turíčna vigília, vigílna omša na slávnosť Zjavenia Pána, prefácia O svätých mučeníkoch II., niektoré votívne omše, modlitby nad ľudom na každý deň Pôstneho obdobia, nové výzvy na prepustenie ľudu. Doplnené boli aj texty pre nové slávenia v slovenskom liturgickom kalendári.

2) Úpravy doterajšieho prekladu

Promulgačný dekrét tretieho typického latinského vydania (20.4.2000) požaduje od konferencií biskupov, aby doteraz používané texty upravili, aby boli vernejšie latinskému originálnemu textu. Inštrukcia o preklade liturgických textov Liturgiam authenticam (28.3.2001) rovnako požaduje revíziu doterajších prekladov (Liturgiam authenticam, č. 131 a 133). 
V súčasnom slovenskom znení boli identifikované miesta, ktoré sa výrazejšie odkláňajú od latinského originálneho textu. Preto bolo nevyhnutné v zmysle vyššie uvedených predpisov vykonať aj niektoré úpravy doterajšieho prekladu.
Texty ľudu ostávajú bez zmeny (jedinou zmenou je úprava zvolania pri príprave obetných darov, ktoré sa hovorí, len ak sa nespieva).

Základné informácie o úpravách sa nachádzajú v nasledujúcich článkoch:

• Kritériá úpravy textov
• Najvýznamnejšie úpravy v preklade
• Úpravy v omšovom poriadku
• Konklúzie prefácií
• Prvá eucharistická modlitba
• Druhá eucharistická modlitba
• Tretia eucharistická modlitba
• Štvrtá eucharistická modlitba

Zdroj: TKKBS.SK

Drahí bratia a sestry.
             
Srdečne vás pozdravujeme a prihovárame sa vám na Prvú adventnú nedeľu, ktorou začíname nový liturgický rok. Advent je obdobím prípravy na slávenie Vianoc.  Je to čas očakávania, že sa duchovne stretneme s Ježišom Kristom. Preto sa tešíme a náležite chystáme. Čím lepšia bude naša príprava, tým obohacujúcejšie bude naše stretnutie s ním. 
Dnešné liturgické texty obracajú našu pozornosť na vzácny Kristov dar: na vykúpenie, ktoré priniesol celému svetu.  Vykúpenie je oslobodením od zla.  Je to čisté svedomie naplnené Božím pokojom.  Je to nový život s Bohom. Nech by bola temnota zla okolo nás akákoľvek, „zodvihnime hlavu, lebo sa blíži naše vykúpenie!“ (porovnaj Lukáš  21, 28). 
Adventný čas zároveň predstavuje celý náš život, ktorý má byť prípravou na stretnutie s Bohom vo večnosti. Veď preto sme stvorení, aby sme sa raz stretli s Pánom „z tváre do tváre“ (Prvý  Korinťanom 13, 12). A tak, hoci je Advent aktuálnym liturgickým impulzom na stretnutie s Bohom, naša príprava má byť celoživotnou úlohou, ktorú treba plniť aj v ostatných častiach liturgického roka. Pritom nám veľmi pomáhajú bohoslužby, najmä liturgia svätej omše.  
S tým súvisí aj zámer tohto pastierskeho listu – podať vám vysvetlenie ohľadom nového prekladu Rímskeho misála, ktorý začneme záväzne používať od 1. januára 2022. Ako viete, Rímsky misál je po knihe Svätého písma najdôležitejšou liturgickou knihou, lebo obsahuje texty svätej omše. A vo svätej omši, ktorá je sprítomnením Pánovej obety, vzniká Eucharistia – Najsvätejšia sviatosť. Preto si svätú omšu a jej liturgické texty ceníme zo všetkého najviac. V novom misáli sa stretnete s viacerými zmenami: najvýraznejšou z nich budú odlišné slová premenenia. Pozrime sa na dôvod.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa začal latinský Rímsky misál vydávať v živých jazykoch, existovalo presvedčenie, že jeho texty sa majú prekladať nie doslova, ale interpretačne, teda s určitým výkladom. A tak vo formule premenenia nad kalichom bolo spojenie „pro multis“, ktoré doslova znamená „za mnohých“ preložené ako „za všetkých“. „Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov.“ Po novom bude „Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov“. Tento preklad je totiž bližší originálu. Vyslovením výrazu „za mnohých“ pri Poslednej večeri Pán Ježiš pripomenul naplnenie proroctva 
o Božom služobníkovi z Knihy proroka Izaiáša (porovnaj Izaiáš 53,11). Izaiáš prorokoval, že Boží služobník „ospravedlní mnohých“, a ponesie „hriechy mnohých“.  Na viacerých ďalších miestach Sväté písmo potom uisťuje, že svoju vykupiteľskú obetu Ježiš Kristus priniesol za celé ľudstvo. 
Napríklad v Liste Rimanom čítame, že Boh svojho Syna „vydal za nás všetkých“ (Rimanom 8, 32). Takisto v Druhom liste Korinťanom je napísané, že „jeden zomrel za všetkých“ (Druhý Korinťanom 5, 14) a v Liste Timotejovi svätý Pavol dodáva, že Kristus „vydal seba samého ako výkupné za všetkých“ (Timotejovi 2,6). Toto Cirkev vždy verila. A kvôli interpretačnému spôsobu prekladania, ktorý bol rozšírený v druhej polovici 20. storočia, sa v slovách premenenia vo viacerých jazykoch – aj v slovenčine – výraz „za mnohých“, nahradil výrazom „za všetkých“. 
Na začiatku 21. storočia sa však v príprave textov upustilo od prekladania 
s výkladom. Cirkev si totiž uvedomila, že vernosť biblickému originálu je dôležitejšia. A teda aj samotný výraz „za mnohých“, ktorý Pán Ježiš použil pri Poslednej večeri a ktorý je aj v latinskom origináli misála, nás viac približuje k hlbokému tajomstvu Eucharistie než ako výraz doplnený výkladom, „za všetkých“ (porovnaj inštrukciu Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí 
z 28.3.2001). 
Pápež Benedikt XVI. v roku 2012 napísal list, v ktorom apeloval, aby sa veriaci pripravili na opätovné zavedenie výrazu „za mnohých“ v texte premenenia. Nejde tu o vieroučnú zmenu ani o posun v texte premenenia. Ide o návrat k biblickému textu a k pôvodnému liturgickému originálu. Naďalej, samozejme, veríme a vyznávame, že Pán Ježiš zomrel za celý svet.   
Ak je táto skutočnosť taká jasná, prečo sa upravuje text premenenia? Preto, lebo Cirkev chce byť na základe aktuálneho poznania čoraz vernejšou Ježišovmu slovu. Doslovným prekladom slov Svätého písma, teda bez vkladania interpretácií, aj keď správnych,  sa  chce zdôrazniť vernosť 
a úcta k originálu. Vysvetlenie, výklad textu, sa má robiť následne, v katechéze, nie priamo 
v preklade. Toto je najdôležitejší dôvod.
Možno k tomu dodať, že v našich konsekračných slovách pribudne aj slovo „lebo“, ktorým je – v duchu spomínanej vernosti – preložené latinské slovo „enim“. A pravdaže, nový preklad misála má aj ďalšie úpravy a slovné vylepšenia. S nimi sa treba oboznamovať postupne, na farskej úrovni. Preto Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska dáva všetkým k dispozícii elektronickú verziu knihy katechéz o svätej omši, ktorú možno nájsť na jej internetovej stránke (liturgia.kbs.sk).
Drahí bratia a sestry, aj z týchto posledných úprav Rímskeho misála možno vnímať snahu o rast vernosti Cirkvi v dôležitých prekladoch textov; vidno z nich, že Kristova Cirkev je stále živá: je Cirkvou „na ceste“ a úprimne sa usiluje čo najlepšie pripraviť na stretnutie so svojím Ženíchom – Kristom (porovnaj Zjavenie 21, 2).
Prosíme vás, zapojme sa aj my všetci do tohto procesu „budovania vernosti“ Ježišovi Kristovi. Máme na to dobré predpoklady. Pripomeňme si, že celý náš život je „prípravou“ na stretnutie s Bohom. Tak, ako sa na Pánovom oltári premieňa chlieb a víno na Božie telo a krv, tak nech sa premieňajú aj naše srdcia a mysle na krajšie a milšie pred Bohom i pred ľuďmi. Nech zmysluplne – v čoraz väčšej vernosti Bohu – prežijeme nielen tento Advent, ale aj celý náš život. Máme nádej, že aj my raz začujeme Pánove slová: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána“ (Matúš 25, 21).
Drahí veriaci, milovaní bratia a sestry. V tomto duchu vám vyprosujeme a želáme požehnané prežívanie Adventného obdobia; pokojné a milostiplné Vianoce i celoživotnú túžbu – dobre sa pripraviť na šťastné stretnutie s naším Pánom Ježišom Kristom, ktorý nám prináša vykúpenie. 

Žehnajú vás vaši katolícki otcovia biskupi Slovenska

Zdroj: TKKBS

Opatrenia platné od štvrtka 25. novembra 2021

Núdzový stav
Vláda SR vyhlasuje dňom 25. novembra 2021 na obdobie 90 dní na celom území Slovenskej republiky núdzový stav.

Zákaz vychádzania
Vláda SR zároveň obmedzuje slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 25. novembra 2021 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa, do odvolania, najneskôr však do 9. decembra 2021.

Zákaz zhromažďovania sa
S účinnosťou od 25.novembra 2021 v rámci vyhláseného núdzového stavu sa zakazuje zhromažďovať sa v počte nad 6 osôb, okrem osôb žijúcich v jednej domácnosti.

Pravidlá pre Cirkev:

– individuálna pastorácia
(na požiadanie vyslúženie svätej spovede, podanie svätého prijmania, duchovný rozhovor. Platí, že pri individuálnej pastorácii sa v priestoroch nesmú tvoriť rady čakajúcich)

– obrady krstu, pohrebu, sobáša

– sväté omše s účasťou veriacich sú povolené iba ONLINE (bez účasti ľudu)

Zdroj: TKKBS

Bratislava 17. apríla (TK KBS) Od pondelka 19. apríla budú opäť umožnené verejné bohoslužby. Vyplýva to z uznesenia vlády zo 16. apríla 2021 a vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR (vyhláška 186 a vyhláška 187).

Vyhlášky stanovujú pravidlá pre bohoslužby, obrady krstu, cirkevné a civilné obrady sobáša a pohrebu. Ak ide o povolenú kapacitu osôb, pre tieto typy podujatí platia nasledovné podmienky:

Počet návštevníkov v kostole alebo obdobnom priestore v jednom okamihu nesmie prekročiť koncentráciu jeden návštevník na 15 m2 z plochy priestoru určeného pre návštevníkov. Ak táto plocha nedosahuje 90 m2, môže sa tu nachádzať najviac 6 návštevníkov. Do počtu zúčastnených sa nezapočítavajú deti do 10 rokov v sprievode dospelej osoby.

Z uznesenia vlády vyplýva, že pri ceste na pohreb blízkej osoby, uzavretie manželstva a krst sa nevyžaduje test. Rovnako nebude vyžadovaný ani na vstup na bohoslužbu. S účasťou verejnosti boli verejné bohoslužby doteraz zakázané od 1. januára 2021. Ich konanie sa riadi Covid automatom.

„Prežívanie viery v spoločenstve je omnoho plnohodnotnejšie než slávenie v online podobe. Je dobré, že od pondelka 19. apríla sa už môžeme stretnúť v chráme, hoci s obmedzeniami. Pre veriacich je táto možnosť veľmi dôležitá: intenzívne si žiadajú, aby mohli pristupovať ku sviatostiam. Samozrejme, chápeme, že naďalej trvá vážnosť pandemickej situácie, a preto kňazov aj veriacich žiadame, aby pri sláveniach zodpovedne dodržali opatrenia a dbali na ochranu zdravia každého človeka,“ zareagoval predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský. „Kvôli limitovanej účasti – budú veriaci aj naďalej oslobodení od povinnosti byť prítomní na nedeľných bohoslužbách, ktoré budú až do úplného uvoľnenia opatrení pokračovať aj cez médiá alebo sociálne siete,“ dodal predseda KBS.

Vyhláška ďalej podrobnejšie určuje opatrenia, ktoré je stále nutné dodržať:

a) vstup a pobyt v kostole alebo v obdobných priestoroch slúžiacich na výkon obradu umožniť len s náležite prekrytými hornými dýchacími cestami,

b) pri vchode do kostola alebo do príslušných priestorov aplikovať dezinfekciu na ruky alebo poskytnúť jednorazové rukavice,

c) dodržiavať vzdialenosť 2 metre medzi osobami; to neplatí na prípady u ktorých to vzhľadom na povahu obradu nie je možné,

d) dodržiavať respiračnú etiketu,

e) z obradov vylúčiť osoby, ktoré majú nariadenú karanténu alebo akékoľvek príznaky respiračného infekčného ochorenia,

f) dezinfikovať použité predmety slúžiace účelom obradu,

g) v prípade kontaktu rozdávajúceho s ústami veriaceho, si musí rozdávajúci zakaždým vydezinfikovať ruky; pri prijímaní „pod obojím“ striktne dodržiavať iba podávanie chleba na ruku,

h) zakazuje sa používať obrady pitia z jednej nádoby viac ako jednou osobou,

i) zakazuje sa podávanie rúk,

j) v priestoroch, kde sa vykonávajú obrady odstrániť nádoby s vodou,

k) vykonávať častú dezinfekciu priestorov, hlavne dotykových plôch, kľučiek, podláh a predmetov,

l) počet návštevníkov v kostole alebo obdobnom priestore v jednom okamihu nesmie prekročiť koncentráciu jeden návštevník na 15 m2 z plochy priestoru určeného pre návštevníkov; to neplatí pre deti do 10 rokov v sprievode dospelej osoby; pokiaľ plocha určená pre návštevníkov nedosahuje 90 m2, v kostole alebo obdobnom priestore sa v jednom okamihu môže nachádzať najviac 6 návštevníkov; táto podmienka sa nevzťahuje na deti do 10 rokov v sprievode dospelej osoby.

–

Zdroje: Uznesenie vlády zo 16. apríla 2021 / Vyhláška 186 / Vyhláška 187

Zdroj: TKKBS.SK

Bratislava 31. marca (TK KBS) Kostoly bude možné od štvrtka 1. apríla 2021 navštíviť „za účelom individuálnej duchovnej starostlivosti.“ Rozhodla o tom dnes vláda. Schválila návrh podpredsedu vlády a minister financií povereného riadením ministerstva zdravotníctva Eduarda Hegera. Túto výnimku zo zákazu vychádzania prijala po rokovaní ministra Eduarda Hegera s predsedom KBS Mons. Stanislavom Zvolenským.

„Sme radi, že vláda rozhodla legálne garantovať aspoň možnosť individuálnej pastorácie. Z rozhodnutia vyplýva, že cesta do a z kostola dostala výnimku zo zákazu vychádzania. Kto bude chcieť, môže sa aspoň súkromne pomodliť v kostole, za dodržania platných hygienických predpisov. Doteraz sa, žiaľ, opakovane stávalo, že polícia kostoly zatvárala. Veríme, že po tomto uvoľnení príde čoskoro aj k uvoľneniu zákazu verejných bohoslužieb. Zvažovaná možnosť slávenia v exteriéri je pravdaže lepšia než úplný zákaz,“ zareagoval na rozhodnutie vlády hovorca KBS Martin Kramara. Vláda SR rozhodla, že podmienky výkonu individuálnej duchovnej starostlivosti určí vo vyhláške hlavný hygienik SR.

Zdroj: TKKBS

Bratislava 25. marca (TK KBS) Sviatok Zvestovania sa začal vo Východnej cirkvi sláviť koncom 4. storočia alebo začiatkom 5. storočia. Byzantský cisár Maurikios (582 – 602) zaviedol tento sviatok ako prikázaný v celej svojej ríši. V prvých storočiach sa tento sviatok považoval za Pánov sviatok (Hospodsky), ako na Východe, tak aj na Západe. Svedčia o tom názvy sviatku: Kristovo počatie, Zvestovanie Krista, Začiatok spásy, atď. V 7. storočí sa ustálil dnešný názov sviatku: Zvestovanie Presvätej Bohorodičke a sviatok bol zaradený medzi sviatky Bohorodičky.

Sviatok sa slávi 25. marca kvôli tomu, že Narodenie Pána sa slávi deväť mesiacov po Zvestovaní. Okrem toho existovala starodávna tradícia, podľa ktorej 25. marca sa udialo stvorenie sveta, vtelenie Božieho Syna aj jeho smrť na kríži. Alexandrijská paschálna kronika z r. 624 a Carihradská paschálna kronika zo začiatku 7. storočia uvádzajú ako dátum sviatku Zvestovania – 25. marec.

Službu (liturgické časti) na tento sviatok zložil sv. Ján Damascenský, sv. Kozma Majumský, Teofán – nicejský biskup a mních Ján. Nasledujúci deň po sviatku slávi Východná cirkev Zhromaždenie k archanjelovi Gabrielovi. Ide o starodávny zvyk Východnej cirkvi, že nasledujúci deň po veľkom sviatku sa uctievajú tie osoby, ktoré sa významne zúčastnili na udalosti sviatku.

Bohoslužby sviatku Zvestovania sú plné slávnostných, oslavných a radostných hymnov. Veľakrát sa opakuje známy pozdrav anjela: „Raduj sa!“ Hlavné dôvody pre túto svätú a nadpozemskú radosť sú tieto: vtelenie Božieho Syna, privilégium bohomaterstva a panenstva, spása ľudstva. Na radosti Zvestovania má účasť nebo, zem a celé stvorenie. Anjel hovorí s Presvätou Bohorodičkou s najväčšou úctou a má pre ňu, ako Božiu matku, slová najvyššej pochvaly a obdivu.

Ikona

Ikonografia Zvestovania – je vlastne zobrazenie „dobrej zvesti“ pre ľudstvo, ako o tom hovorí sám názov tejto udalosti. Zároveň je oslavou veľkej radosti, lebo sa naplnil dlho očakávaný príchod Mesiáša. V hornej časti ikony Zvestovanie vidieť nebeský polkruh, odkiaľ sila Svätého Ducha zostupuje v svetelných lúčoch na Bohorodičku, v súlade so slovami archanjela Gabriela (Lk 1, 35). Tu vidíme pôsobenie Najsvätejšej Trojice v najhlbšom význame jej tajomstva: vôľu Všemohúceho Otca oznamuje archanjel Gabriel, Syn Boží sa vteľuje a Svätý Duch uskutočňuje zázračné vtelenie.

Anjel Gabriel, silné a mocné Božie slovo, prichádza so Zvestovaním k Prečistej Bohorodičke, ktorá predstavuje celé ľudstvo. Archanjel Gabriel sa zobrazuje v dynamickom postoji – v pohybe, so žezlom Božieho vyslanca, ktoré je znakom autority. Má slávnostný výraz, lebo ohlasuje Bohorodičke a celému ľudstvu hlboké tajomstvo (Lk 1, 30-33). Prečistá nakláňa hlavu – tento postoj označuje prijatie, súhlas. Niektorí otcovia usudzujú, že je to gesto (znak) panenstva. Neplodnosť je prejavom porážky človeka a panenstvo je znakom toho, že na prvom mieste stojí niekto iný: nie ja si vytváram svoj život, ale Ty, Pane. Na jej tvári sa zračí hlboké zamyslenie a prekvapenie, že Boh si pre veľkolepé dielo Vtelenia predvečného Slova vybral práve ju, skromné dievča.

Anjel – nebeská bytosť, zostúpil na zem, hoci zem – v tomto prípade Bohorodička – je povolaná k tomu, aby sa stala príbytkom neba. Preto aj táto scéna je umiestnená do posvätného priestoru. Starodávny chrám už stratil svoj význam, lebo Mária – zatienená Duchom – stáva sa svätyňou Najvyššieho. Podľa prastarej ikonografickej tradície je vidieť záves, roztiahnutý medzi strechami budov, čím sa ukazuje, že udalosť sa neodohrala na ulici, ale v dome (v príbytku).

V ľavej ruke drží Bohorodička vreteno, čo poukazuje na prácu skromného dievčaťa, gesto pravej ruky predstavuje pokorné prijatie Božej vôle. Mária drží v rukách červenú niť. V tomto sa skrýva veľmi hlboký teologický význam: Mária premieňa (zhmotňuje) do obrazu to, čo počula, a preto tká obraz, teda telo, Slova Božieho. Niť, ktorou Prečistá tká telo Krista je červená, keďže to je farba božskosti. Bohorodička je však zobrazená v zelených modrých farbách, čím sa poukazuje na to, že Mária je stvorenie. Zelená farba je farba zeme a modrá je farba ľudskej prirodzenosti. Mária je zahalená do červeného plášťa, čo ukazuje, že Kristus jej daroval božskosť, lebo Ho prijala, urobila miesto pre Boha. Táto niť preto už nie je len niťou tela Kristovho, ale aj niťou jej vlastného tela: Mária získava spásu tým, že dala miesto Slovu.