Nové pravidlá pre slávenie Bohoslužieb od 16.11.2020

Zdroj: Konferencia biskupov Slovenska

Bratislava 13. novembra (TK KBS) Od pondelka 16. novembra budú na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva platiť nové pravidlá, ktoré sa týkajú aj slávenia verejných bohoslužieb. Oboznámiť sa s vyhláškou v plnom znení možno TU.

Kľúčová informácia sa týka obnovenej možnosti tzv. šachovnicového sedenia, ktoré sa používalo aj pri uvoľňovaní opatrení v prvej vlne. Veriaci v kostole môžu využiť lavice alebo stoličky takým spôsobom, že medzi obsadenými miestami ostane vždy jedno miesto voľné, a v každom nasledujúcom rade sa neobsadené miesto posunie o jedno do strany – tak, aby ľudia nesedeli v rade za sebou.

Upozorňujeme, že toto uvoľňujúce pravidlo má výhradnú platnosť pre sediacich a využiť sa môže polovica existujúcej kapacity kostola. Napríklad, ak je v kostole 100 miest na sedenie, bohoslužby sa môže zúčastniť 50 veriacich.

Zároveň pamätajme, že nebol zrušený zákaz zhromažďovania. Pre verejné bohoslužby máme teda konkrétne definovanú možnosť využiť polovicu miest na sedenie v chrámoch, ale nemôžeme pozývať ďalších ľudí, aby zaplnili aj miesto na státie, alebo sa zhromažďovali vo väčších počtoch pred chrámom.

Treba tiež zreteľne a jasne zdôrazniť, že stále platia všetky hygienické opatrenia: povinné sú rúška, dezinfekcia pri dverách, nepodávanie rúk, nepoužívanie otvorených nádobiek so svätenou vodou, dezinfekcia rúk kňazov pred rozdávaním svätého prijímania, rozdávanie Eucharistie do rúk – okrem prípadov objektívnej nemožnosti, dezinfekcia použitých nádob a taktiež pravidelná dezinfekcia priestorov, hlavne dotykových plôch, kľučiek, podláh a predmetov.

Kto nedodrží základné pravidlá, berie na seba zodpovednosť za to, že o uvoľnenie, ktoré sa dosahovalo veľmi zložitým a ťažkým spôsobom, znovu prídeme!

V daných okolnostiach treba ešte seniorov, chronicky chorých a rizikové skupiny požiadať, aby návštevy bohoslužieb zvážili, prípadne pre dôchodcov zaviesť osobitnú svätú omšu v nedeľu. Stále, samozrejme, platí všeobecný dišpenz od povinnej účasti.

Biskupi kňazov veľmi povzbudzujú k pastoračnej horlivosti, aby vychádzali v ústrety a boli ľuďom k dispozícii, najmä pre vysluhovanie sviatostí, ale aj pre ďalšie naliehavosti. Treba, samozrejme, primerane dbať na hygienu a fyzické zdravie, nesmieme však zanedbať ani náležitú duchovnú starostlivosť o veriacich.

Taktiež opätovne pozývajú k modlitbe, s dôrazom na pokoj, rozvahu a trpezlivosť kňazov aj veriacich, ktorá bude vzhľadom na okolnosti veľmi potrebná.

Modlitba za Slovensko

Všemohúci Bože, Otče,
tvoj Syn nás uistil, že ak ťa budeme o niečo spoločne prosiť v jeho mene, splníš našu žiadosť.
Obraciame sa na teba v našej núdzi a utrpení,
spôsobenými pandémiou
a prosíme ťa o záchranu tela i duše chorých,
o múdrosť, silu a lásku pre všetkých, čo sa o nich starajú,
o nádej a dôveru pre tých, čo sa cítia ohrození,
o rozvážne, starostlivé a spravodlivé riešenia pre tých, čo majú
politickú zodpovednosť v rozličnom stupni.

Daj nám veľkú trpezlivosť pri zachovávaní vyžadovaných pravidiel a nariadení.

Pomáhaj nám, aby sme si uvedomovali, že sme chorí a ohrození
nielen na tele, lež aj duchovne a morálne.
V srdciach mnohých vyhasla láska k tebe i k blížnemu,
stali sme sa sebeckými, bezohľadnými, dali sme sa zotročiť
mamonou a nemravnosťou.
Vlej do našich otupených a zaslepených sŕdc jas pravdy a lásky tvojho Ducha; daj nám poznať v čom sa nám treba zmeniť a posilňuj nás, aby sme sa k tomu aj úprimne a vytrvalo odhodlali.
Predkladáme ti tieto naše prosby aj na príhovor Sedembolestnej Matky tvojho Syna, ktorú si nám dal za patrónku.
S jej pomocou sa chceme stávať jedni pre druhých bratmi a sestrami a tvojimi synmi a dcérami.
Dôverujeme aj v príhovor našich vierozvestcov, svätých Cyrila a Metoda, ako aj ich pokračovateľa z nášho ľudu, svätého Gorazda.
Nech nám vyprosujú uvedomenie si veľkého daru viery a krstu a ochotu snažiť sa žiť kresťansky v našej dobe.
O to všetko ťa prosíme skrze tvojho Syna, ktorý sa za nás obetoval, vstal z mŕtvych a s tebou žije a kraľuje na veky vekov. Amen.

Z poverenia predsedu KBS komunikoval Generálny sekretariát KBS v Bratislave

Od 2. novembra je možné sláviť verejné bohoslužby, avšak len s obmedzeniami

Zdroj: Tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska

Bratislava 2. novembra (TK KBS) Na základe Uznesenia Vlády SR č. 693 z 28. 10. 2020 a vyhlášky č. 12 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z 29. 10. 2020 je od 2. 11. 2020 opäť možné sláviť verejné bohoslužby pre tých, ktorí sa vedia preukázať:

a) potvrdením o negatívnom výsledku RT-PCR testu vykonaným od 29. októbra 2020 do 1. novembra 2020 (alebo počas trvania zákazu vychádzania)

b) certifikátom vydaným Ministerstvom zdravotníctva SR s negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území EÚ na ochorenie COVID-19 vykonaným od 29. októbra 2020 do 1. novembra 2020 subjektom podieľajúcim sa na celoplošnom testovaní „Spoločná zodpovednosť“.

Verejné bohoslužby budú však stále ako hromadné podujatia limitované počtom 6 účastníkov. Kňazov preto prosíme o aplikovanie pastoračnej múdrosti pri uvedení tohto obmedzenia do praxe, s ohľadom na lokálne podmienky (teoreticky sa svätej omše môžu zúčastniť napríklad členovia rodiny, na úmysel ktorej sa bohoslužba slávi).

Chrámy môžu byť otvorené pre osobnú modlitbu a vysluhovanie sviatostí (podávanie svätého prijímania, svätá spoveď). Vysluhovanie sviatostí však treba uskutočňovať individuálnym spôsobom – tak, aby nenadobúdalo charakter hromadného podujatia.

Limit pre počet prítomných v chráme pre osobnú modlitbu v jednom okamihu je daný rozlohou chrámu: počet prítomných nesmie prekročiť jednu osobu na 15m2 plochy chrámu.

V chrámoch je potrebné viditeľne (na dverách alebo vo výveske) umiestniť nasledovné oznamy:

1. V prípade vzniku akútneho respiračného ochorenia, je osoba povinná zostať v domácej izolácii.

2. Ak sa u osoby prejavia príznaky akútneho respiračného ochorenia, treba telefonicky kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára a opustiť miesto hromadného podujatia.

3. Zákaz podávania rúk.

Ohľadom krstov, sobášov a pohrebov zostáva v platnosti to, čo doteraz (pre najbližších príbuzných, s limitom jedna osoba na 15m2 chrámu v interiéri a 2m rozostupy v exteriéri).

V nových okolnostiach znovu pripomíname vyjadrenie predsedu KBS Mons. Stanislava Zvolenského: „Čo sa týka mnohých konkrétnych, praktických otázok, ktoré kňazi aj veriaci kladú, treba povedať, že v danej situácii nie je možné dať všetky presné odpovede. Je však potrebné, aby sa každý oboznámil s platnými pravidlami, a na ich základe kňazi zvážili ako prakticky vyjsť v ústrety konkrétnej pastoračnej potrebe. […] Prosím kňazov o aplikovanie pastoračnej múdrosti, s primeranou obozretnosťou, keďže situácia v spoločnosti je vážna. Ak by sa v konkrétnom prípade ukázalo, že určitú vec nemožno kvôli zákazu vychádzania robiť takým spôsobom, pre aký sa kňaz rozhodol, treba s pokojom a bez hádky prijať upozornenie poriadkových zložiek, vysvetliť dobrý úmysel konania a následne sa zariadiť podľa ich pokynov.“

TK KBS / Martin Kramara

K správe bolo vydané AUDIO

Pre Cirkev na Slovensku platí oddnes pôst za odvrátenie koronavírusu

Zdroj: Tlačová kancelária Konferencie Biskupov Slovenska

Bratislava 30. októbra (TK KBS) Biskupi Slovenska vyhlásili prísny pôst za odvrátenie pandémie koronavírusu. Zároveň veriacich pozývajú modliť sa pravidelne „Modlitbu za Slovensko“.

„Od 30. októbra až do 18. decembra 2020, teda na osem po sebe nasledujúcich piatkov, biskupi vyhlasujú pre celú Katolícku cirkev na Slovensku prísny pôst za odvrátenie pandémie. Veriaci medzi 18. a 60. rokom života, ktorí sú celkom zdraví a netrpia žiadnymi ochoreniami, nech sa počas týchto ôsmich piatkov postia takým spôsobom, ako sa zvykneme postiť na Veľký piatok. To znamená, nech sa zdržia mäsitých pokrmov a nech sa najedia dosýta len raz za deň – s tým, že môžu ešte dvakrát požiť menší pokrm,“ uviedol predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský.

„Keďže tradícia Cirkvi hovorí aj o ďalších prostriedkoch pokánia, do pozornosti všetkým ukladáme modlitbu a almužnu. Tieto dva spôsoby môžu využiť aj tí, pre ktorých zdravie by bolo neprimerané zachovávať prísny pôst. V týchto časoch, keď naši bratia a sestry žijúci na okraji spoločnosti majú ešte menšie možnosti zaobstarať si to, čo potrebujú pre život, nech teda veriaci neváhajú konať viacej skutkov kresťanskej lásky, najmä poskytovať almužnu núdznym. Berme to ako kresťanskú povinnosť, aby najchudobnejší nezostali bez pomoci! Slovenskí biskupi tiež povolávajú modliť sa každý deň nasledujúcu modlitbu za Slovensko, a šíriť ju intenzívne medzi všetkými veriacimi,“ uviedol predseda Konferencie biskupov Slovenska.

Zaroveň dodal: „Pôst nie je povinný pod hriechom, čo znamená, že je dobrovoľný. Ale pre každého z nás platí povinnosť, aby sme sa neprevinili nielen myšlienkami, slovami, skutkami ale aj zanedbávaním dobrého, a tak každý, komu je to len trochu možné, aby nezanedbal to, čo je dobré, nech sa nasledujúce piatky postí a tak vytvoríme kajúce duchovné spoločenstvo,“ dodal arcibiskup Zvolenský.

O pôste rozhodli na 97. plenárnom zasadaní Konferencie biskupov Slovenska (KBS), ktoré sa konalo prostredníctvom internetu 26. a 27. októbra 2020.

Modlitba za Slovensko

Všemohúci Bože, Otče,
tvoj Syn nás uistil, že ak ťa budeme o niečo spoločne prosiť v jeho mene, splníš našu žiadosť.
Obraciame sa na teba v našej núdzi a utrpení,
spôsobenými pandémiou
a prosíme ťa o záchranu tela i duše chorých,
o múdrosť, silu a lásku pre všetkých, čo sa o nich starajú,
o nádej a dôveru pre tých, čo sa cítia ohrození,
o rozvážne, starostlivé a spravodlivé riešenia pre tých, čo majú
politickú zodpovednosť v rozličnom stupni.
Pomáhaj nám, aby sme si uvedomovali, že sme chorí a ohrození
nielen na tele, lež aj duchovne a morálne.
V srdciach mnohých vyhasla láska k tebe i k blížnemu,
stali sme sa sebeckými, bezohľadnými, dali sme sa zotročiť
mamonou a nemravnosťou.
Vlej do našich otupených a zaslepených sŕdc jas pravdy a lásky tvojho Ducha; daj nám poznať v čom sa nám treba zmeniť a posilňuj nás, aby sme sa k tomu aj úprimne a vytrvalo odhodlali.
Predkladáme ti tieto naše prosby aj na príhovor Sedembolestnej Matky tvojho Syna, ktorú si nám dal za patrónku.
S jej pomocou sa chceme stávať jedni pre druhých bratmi a sestrami a tvojimi synmi a dcérami.
Dôverujeme aj v príhovor našich vierozvestcov, svätých Cyrila a Metoda, ako aj ich pokračovateľa z nášho ľudu, svätého Gorazda.
Nech nám vyprosujú uvedomenie si veľkého daru viery a krstu a ochotu snažiť sa žiť kresťansky v našej dobe.
O to všetko ťa prosíme skrze tvojho Syna, ktorý sa za nás obetoval, vstal z mŕtvych a s tebou žije a kraľuje na veky vekov. Amen.

[Text modlitby vo formáte PDF na stiahnutie]

Biskupi k modlitbe zároveň odporúčajú pripojiť modlitbu posvätného ruženca, čítanie Svätého písma a konkrétne skutky lásky k blížnemu.

K správe bolo vydané AUDIO

Sväté omše vo farnosti Málinec od 18.10.2020

Sväté omše bude možné sláviť v počte 6 osôb vrátane kňaza
Zdroj: Konferencia Biskupov Slovenska

Bratislava 14. októbra (TK KBS) Úrad verejného zdravotníctva vydal v stredu 14. októbra večer konečnú verziu opatrení, ktoré budú záväzné od štvrtka 15. októbra 2020. Z dokumentu vyplýva, že hromadné podujatia napokon nebudú zakázané úplne: bude možné ich konať so zásadným obmedzením, teda maximálne do 6 osôb. 

Po konzultácii s Úradom verejného zdravotníctva hovorca KBS Martin Kramara potvrdil informáciu, že toto pravidlo sa vzťahuje aj na bohoslužby. Znamená to, že slávenie verejných bohoslužieb zostáva možné, avšak s limitom 6 osôb, vrátane kňaza, podobne, ako je tomu v tejto chvíli napríklad aj v Českej republike. 

„Hoci to nie je veľká zmena, bude predsa uskutočniteľné, aby na svätú omšu prišla napríklad aspoň rodina, na ktorej úmysel je daná bohoslužba slávená,“ povedal pre TK KBS Martin Kramara s tým, že KBS o danej veci už informovala biskupov, a momentálne sa pripravuje aktualizácia informácií pre kňazov.

Celodenná poklona Najsvätejšej Oltárnej sviatosti

Veľký piatok a Biela sobota sú dva dni v roku, keď každý z nás prichádza do kostola a pokľakne pred Božím hrobom, aby rozjímal o Pánovom utrpení a smrti, ako aj o jeho zostúpení k zosnulým. Veriaci, ponorený do modlitby, pozerá na sochu mŕtveho Krista ležiaceho v hrobe a adoruje Najsvätejšiu sviatosť, a tak s nádejou očakáva slávny deň Kristovho zmŕtvychvstania.

Aj v našom farskom kostole v Málinci je možnosť celodennej poklony.

« 1 z 4 »

Článok si môžete prečítať na stránke Katolíckych novín.

Ako najlepšie stráviť čas pri Pánovom hrobe? Na túto otázku dáva odpoveď obežník Kongregácie pre bohoslužbu O príprave a slávení veľkonočných sviatkov z roku 1988: „Odporúča sa spoločne sláviť posvätné čítanie a ranné chvály v Piatok umučenia a smrti Pána a na Bielu sobotu. (…) Túto časť liturgie hodín treba zachovať v nábožnosti veriacich, aby aj jej prostredníctvom úctivo rozjímali o umučení, smrti a pochovaní Pána a očakávali zvesť o jeho zmŕtvychvstaní“ (bod 40).

„Pre veľký pastoračný význam nech sa nikdy nezanedbávajú pobožnosti, ako je krížová cesta, procesia vyjadrujúca úctu k umučeniu a spomienku na bolesti Preblahoslavenej Panny Márie“ (bod 72).

Liturgia hodín a krížová cesta
V našich farnostiach je rozšírený pekný zvyk, keď sa veriaci spoločne stretávajú a pod vedením kňaza sa modlia nejakú časť liturgie hodín, tak ako to odporúčajú smernice na slávenie Veľkonočného trojdnia. Ide najmä o modlitbu posvätného čítania a ranných chvál ráno na Bielu sobotu, ale aj o modlitbu vešpier pred Veľkonočnou vigíliou, na záver poklony pri Božom hrobe.

Okrem toho sa vo viacerých farnostiach organizuje na Veľký piatok modlitba krížovej cesty, ktorá je veľmi vhodnou pobožnosťou na tento svätý deň; môže sa konať verejne, ale aj súkromne. Modlitbou krížovej cesty sa spájame s Kristom, ktorého na ceste na Kalváriu vedie Duch Svätý.

V Kristovej hrudi plápolal božský oheň a pohýnal ho na ceste spásonosného utrpenia. Práve touto veľmi obľúbenou pobožnosťou Cirkev uchováva živú spomienku na slová a udalosti posledných dní svojho Ženícha a Pána.

Pre kresťanskú spiritualitu je krížová cesta obrazom putovania, obrazom našej cesty životom, keď si uvedomujeme, že cez tajomstvo kríža prechádzame z pozemského života do nebeskej vlasti. Krížová cesta nám pomáha, aby sme sa aj my ako nasledovníci a učeníci Krista pripodobnili jeho utrpeniu a dokázali každodenne niesť svoj vlastný kríž.

Pobožnosti a modlitby
Okrem slávenia liturgie hodín a krížovej cesty je množstvo iných pobožností a modlitieb, ktoré si môžeme vykonať aj súkromne, keď zotrvávame v adorácii pri Božom hrobe. Odporúčania a schémy môžeme nájsť v knihe Veľký týždeň a Veľkonočné trojdnie, ktorú ešte v roku 1990 zostavil Vincent Malý a vydal Spolok svätého Vojtecha.

Chcel by som upriamiť pozornosť aspoň na niektoré z nich, ktoré nám môžu pomôcť pri poklone Najsvätejšej sviatosti v Božom hrobe.

Prvou je modlitba pripisovaná sv. Brigite, ktorá hovorí o utrpení, smrti a pochovaní Pána, o veľkých bolestiach a mukách, ktoré Ježiš podstúpil za naše hriechy, ale aj o Božej Matke, ktorá prežívala utrpenie spolu so svojím Synom.

Modlitba je napísaná vo forme chvály a poďakovania Pánovi Ježišovi za všetko, čo pre nás musel vytrpieť. Keď odriekame túto modlitbu, ponárame sa spolu s Ježišom do bolestnej udalosti jeho mučenia: „Chvála ti, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si trpezlivo dovolil, aby ťa priviazali k stĺpu, neľudsky zbičovali, zakrvaveného priviedli pred Pilátovu súdnu stolicu… Za posmech, ktorý si podstúpil, keď si stál odetý do purpuru, ostrým tŕním korunovaný, aj za to, že si najtrpezlivejšie znášal, keď ti bezbožníci pľuli do vznešenej tváre, zakryli oči a špinavými rukami ťa hrubo bili po tvári a po hlave.“

Spolu s Bolestnou Pannou Máriou, ktorej vložili do náručia Ježišovo telo a ktorá ho zavinula do plachiet a pochovala do hrobu, aj my veríme, že v svojej smrteľnej úzkosti dal Kristus všetkým hriešnikom nádej na odpustenie, keď milosrdne prisľúbil rajskú slávu zločincovi, ktorý sa naňho obrátil.

Cesta Sedembolestnej Panny Márie
Medzi pobožnosti, ktoré si možno vykonať na Veľký piatok – či už súkromne alebo verejne – patrí Cesta Sedembolestnej Panny Márie. Je to práve Bolestná Panna, ktorá sa úzko spája s Ježišom v jeho súžení. Ako Ježiš je muž bolestí, tak aj Mária je žena bolestí, pretože ju Boh chcel pripojiť k svojmu Synovi ako matku a účastníčku jeho utrpenia.

Táto pobožnosť je vytvorená na základe modelu krížovej cesty a má sedem zastavení. Rozjíma sa v nich o siedmich bolestiach Panny Márie, ktoré nábožnosť kresťanského ľudu postupne identifikovala z jej bolestného života.

Sú to zastavenia: 1. Mária prijíma vo viere Simeonovo proroctvo (porov. Lk 2, 34 – 35); 2. Mária uteká s Ježišom do Egypta (porov. Mt 2, 13 – 14); 3. Mária hľadá v Jeruzaleme strateného Ježiša (porov. Lk 2, 43 – 45); 4. Mária sa stretá s Ježišom na ceste na Kalváriu (porov. Lk 23, 26 – 27); 5. Mária stojí pri kríži svojho Syna (porov. Jn 19, 25 – 27); 6. Mária berie do svojho lona Ježiša zloženého z kríža (porov. Mt 27, 57 – 59); 7. Mária zveruje hrobu Ježišovo telo v nádeji na vzkriesenie (porov. Jn 19, 40 – 42).

Rovnako ako krížová cesta, aj táto pobožnosť sa začína úvodnou a končí sa záverečnou modlitbou. Každé zastavenie pozostáva z úvodného zvolania, z biblického čítania a z litániových prosieb spolu s modlitbou. Jednotlivé zastavenia Cesty Sedembolestnej Panny Márie sú úsekmi putovania viery a bolesti, v ktorom Božia Matka predišla Cirkev a my v ňom pokračujeme prostredníctvom Cirkvi, až kým nedospejeme všetci k stretnutiu s Pánom v jeho sláve, na konci čias.

Bolesť Panny bola spôsobená tým, že ľudia odmietli jej Syna, preto aj cesta jej bolestí, ktorú prežívame spolu s ňou, nás ustavične odvoláva na tajomstvo Krista, trpiaceho služobníka Pána (porov. Iz 52, 13 – 53, 12), odmietnutého svojím ľudom (porov. Jn 1, 11; Lk 2, 1 – 7; 2, 34 – 35; 4, 28 – 29; Mt 26, 47 – 56; Sk 12, 1 – 5).

Súkromné eucharistické adorácie
Súkromná adorácia pred Božím hrobom, pred vystavenou Najsvätejšou oltárnou sviatosťou sa koná vždy v tichosti; každý rozjíma sám, a to najmä na Bielu sobotu, keď sa nekonajú verejné pobožnosti. Preto Vincent Malý v svojej publikácii ponúka pre veriacich štyri formuláre na eucharistickú adoráciu, ktorých myšlienky sú v danom čase veľmi aktuálne.

Prvá schéma s názvom Sedem Kristových slov na kríži ponúka rozjímania o siedmich slovách, ktoré Ježiš vyslovil z kríža: 1. „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34); 2. „Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23, 43); 3. „Hľa, tvoj syn! Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 26 – 27); 4. „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27, 46); 5. „Žíznim“ (Jn 19, 28); 6. „Je dokonané“ (Jn 19, 30); 7. „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46).

Aj my v tichosti duše opakujeme Ježišove posledné slová a prosíme: Pane, odpusť mi, ako i ja odpúšťam; spomeň si na mňa v svojom kráľovstve; ďakujem ti za tvoju Matku, ktorá je aj mojou Matkou; zachráň ma, Pane; daj mi z prameňa živej vody; ďakujem ti za dielo vykúpenia; do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Adorácia sa končí modlitbou, v ktorej sa utvrdzujeme v tom, že kríž je naša spása, kríž je náš život, kríž je naša nádej.

Druhý formulár s titulom Bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný ponúka veriacemu rozjímanie o udalostiach a osobách, ktoré sa priamo dotýkajú bezprostredných chvíľ umučenia, smrti a pochovania.

Texty meditácií vychádzajú zo slov evanjelií a prenášajú nás na Golgotu, aby sme rozjímali o krvi a vode, ktoré vytiekli z Ježišovho boku a ktoré sú pre nás symbolom Eucharistie a krstu. Ďalej nás upriamujú na udalosť, keď bol Ježiš sňatý z kríža a následne pochovaný.

Môžeme sa vžiť do postáv, ktoré Ježiša sprevádzajú v danom momente: do Longína, ktorý mu prebodol bok; do Jozefa z Arimatey, ktorý sňal z kríža jeho telo a uložil ho do svojho nového hrobu; do Nikodéma, ktorý nebojácne pomohol pri snímaní Kristovho tela z kríža; do Márie Magdalény, Márie Jakubovej či Salome, ktoré Ježiša sprevádzali aj pod krížom a pomáhali pri jeho pohrebe.

Stráž pri Ježišovom hrobe je názov tretej meditácie. V nej rozjímame o gestách farizejov, ktorí žiadali Piláta strážiť Ježišov hrob. Báli sa mŕtveho Ukrižovaného, preto zapečatili jeho hrob a postavili k nemu vojakov, aby ho strážili. Báli sa, aby nevstal z mŕtvych.

Lebo veľkňazi a farizeji si jasne uvedomovali Ježišove slová o zničení a znovupostavení chrámu, ktorými predpovedal svoje zmŕtvychvstanie. Aj my prichádzame k Božiemu hrobu, aby sme ho „strážili“, ale nie preto, aby Kristus nevstal z mŕtvych, ale preto, aby sme boli pri Ježišovi v jeho najťažších chvíľach, ktoré na zemi prežíval: „Pane Ježišu, ja chcem strážiť seba, aby som v sebe ustrážil teba, aby ma nič neodlúčilo od teba.“

V poslednej meditácii uvažujeme o Ježišovi, ktorý zostúpil k zosnulým. O tejto téme sa veľmi málo hovorí, hoci ide o článok našej viery. Po hriechu Adama a Evy sa nebo zavrelo a nik nemohol vojsť do nebeskej slávy, kým nás Kristus nevykúpil z otroctva diabla a nezadosťučinil za naše hriechy.

On, nový Adam, zostúpil do ríše mŕtvych, aby vyslobodil z väzenia smrti duše spravodlivých. V tejto meditácii čítame úryvok z Posvätného čítania Bielej soboty Zo starobylej homílie na Svätú a Veľkú sobotu: „Boh v tele zomrel a otriasol ríšou zosnulých. Áno, Boh a jeho Syn idú vyslobodiť z múk uväzneného Adama a s ním uväznenú Evu. Pán k nim prišiel s víťaznou zbraňou kríža v náručí.“

Kľačiac pred Božím hrobom aj my môžeme prosiť, aby všetci, čo ležia v hrobe hriechov, počuli hlas Pána a povstali k novému životu.

Čas strávený pri Božom hrobe
Pri pohľade na sochu mŕtveho Ježiša a pri adorácii Najsvätejšej oltárnej sviatosti každý z nás predkladá Pánovi svoje osobné úmysly a vyslovuje modlitby a poďakovania. Medzi súkromnými modlitbami treba spomenúť aj modlitbu posvätného ruženca, najmä bolestné tajomstvá, ktorými nás Božia Matka Mária sprevádza na krížovej ceste svojho Syna.

Teológ Robert Cabié píše takto o správaní sa Cirkvi na Bielu sobotu: „V tento deň Cirkev bdie pri Ježišovom hrobe s postojom tichej dôvery, s bolestivou spomienkou na utrpenie Pána a s istotou, že zajtra príde zmŕtvychvstanie.“

Tradícia zobrazuje Pannu Máriu, ktorá stojí pri Ježišovom hrobe, ako ikonu Panny Cirkvi, ktorá bdie pri hrobe svojho Ženícha, a tak očakáva slávnosť zmŕtvychvstania.

Zatiaľ čo telo Máriinho Syna odpočíva v hrobe a jeho duša zostupuje do podsvetia, aby ohlásila svojim predkom bezprostredné vyslobodenie, ona, Panna, anticipujúc a zosobňujúc Cirkev, plná viery očakáva víťazstvo Syna nad smrťou. Obdivujeme Pannu Máriu, ako odvážne zostala pri hrobe svojho Syna.

Aj my sa zastavme pri Ježišovom hrobe a v tichosti a s chvením, spolu s Pannou Máriou i s celou Cirkvou, očakávajme v modlitbe Veľkonočné ráno.

Slovenskí biskupi rozhodli o predĺžení trvania opatrení až do odvolania

Bratislava 28. marca (TK KBS) Slovenskí biskupi rozhodli, že vzhľadom na pokračujúci zákaz zhromažďovania a trvanie opatrení, ktoré zaviedli inštitúcie verejnej správy, zostáva v platnosti aj rozhodnutie o neslávení verejných bohoslužieb, a to až do odvolania. Preto treba rešpektovať doteraz vydané inštrukcie a riadiť sa pokynmi jednotlivých biskupských úradov. Tie kňazom, zasväteným osobám a veriacim poskytnú ďalšie potrebné usmernenia týkajúce sa Veľkonočných sviatkov. Veľká noc bude tento rok slávená bez účasti veriacich, v duchu dekrétov, ktoré biskupským konferenciám zaslala Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ako aj Apoštolská penitenciária (viď nižšie).

„Sme vo výnimočnej situácii, akú sme doteraz nezažili. Včera pri Urbi et Orbi pápež František povedal, že to dokážeme jedine spoločne. Lebo všetci máme zodpovednosť jeden za druhého,“ pripomenul v tejto súvislosti predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský a dodal:

„Prosím kňazov, aby naliehavo chránili zdravie veriacich, a zároveň boli k dispozícii pre ich duchovné potreby. Nemôžeme sa fyzicky stretávať ako zvyčajne, máme však telefón, rozhlas, televíziu, či internet: zostaňme ľuďom nablízku! Hľadajme spôsoby duchovného spoločenstva, modlitby a vzájomnej podpory. A prosím aj veriacich, aby tieto dni využili na prehĺbenie svojho duchovného života. Aby pevne vykročili na ceste milosti, a chránili sa hriechu. V domácich cirkvách, v našich rodinách, rozvíjajme teraz účasť na kňazskom, prorockom a kráľovskom poslaní Ježiša Krista, ktorú sme získali pri krste (viď KKC 783-786). Sme Boží ľud. A preto sa nebojme! Pán nás nenechá búrke napospas. “Modlitba a tichá služba – to sú naše víťazné zbrane.“ Takto nás vedie Svätý Otec, a takto sa všetci zjednoťme v nasledujúcich dňoch.“

Zdroj: https://www.tkkbs.sk

Celý článok si môžete prečítať tu

Slávnostná sv. omša na sviatok Narodenia Sv. Jána Krstiteľa v Myslinách

Veriaci, rodáci a rodinní príslušníci z Myslín sa aj tento rok zišli pri kaplnke, kde sa konala slávnostná svätá omša ku cti Sv. Jána Krstiteľa.

Ján Krstiteľ, prorok, mučeník, predchodca Ježiša Krista

Sviatok: Narodenie – 24. jún; Mučenícka smrť – 29. august

* 24. jún (?) pol roka pred narodením Krista Ein Kerem (?) pri Jeruzaleme
† 29. august (?) po r. 29 Jeruzalem (?)

Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)

Atribúty: jahňa, palica, nádoba na krstenie, odev z ťavej kože

Patrón krajčírov, tkáčov, garbiarov, kožušníkov, farbiarov, sedlárov, hostinských , vinárov, debnárov, tesárov, architektov, murárov, kamenárov, reštaurátorov, kominárov, kováčov, pastierov, poľnohospodárov, spevákov, tanečníkov, hudobníkov, divadelníkov; jahniat, oviec a domácich zvierat; viničov; proti alkoholizmu, pri bolestiach hlavy, pri závratoch, úzkostiach, epilepsii, pri kŕčoch, bolestiach zubov; pred strachom a krupobitím

Hans Baldung Grien: Ján Krstiteľ, 1516, National Gallery of Art Washington

Ján Krstiteľ bol synom Zachariáša a Alžbety. Jeho príchod na svet sprevádzali neobyčajné udalosti. Zachariáš bol kňazom v jeruzalemskom chráme. Práve prinášal obetu Bohu, keď sa mu zjavil anjel Gabriel a zvestoval mu, že sa mu narodí syn. Keďže Zachariáš aj Alžbeta boli vo vysokom veku, Zachariáš neuveril. Hneď nato onemel. Prehovoril až potom, ako rozhodol, že jeho syn sa bude volať Ján, napriek všetkým židovským zvyklostiam. Ján žil na púšti v samote, živil sa lesným medom a korienkami rastlín, nosil oblek z ťavej kože, je symbolom radikálneho života s Bohom. Keď mal 30 rokov – okolo roku 27 – opustil púšť, aby na brehu rieky Jordán hlásal príchod Mesiáša, vyzýval na pokánie a krstil ľudí. Veľa ľudí išlo za ním. Prišiel aj Ježiš. Ján v ňom rozpoznal Spasiteľa. Ježiš po krste šiel hlásať radostnú zvesť do Galiley. Ján zostal pri Jordáne. Pretože napomínal vtedajšieho kráľa Herodesa pre jeho nemravný a hriešny život, Herodes ho dal uväzniť a neskôr na žiadosť jeho nezákonnej manželky Herodiady a jej dcéry Salome vo väzení sťať. Na Jánovo slovo viacero ľudí sa rozhodlo nasledovať „Božieho Baránka“ – napr. Ondrej a Ján. Ján Krstiteľ vystupuje ako posledný starozákonný prorok, predchodca Mesiáša. Sám Kristus sa o ňom vyjadril ako o najväčšom medzi narodenými zo ženy. Je to jedna z najväčších postáv dejín spásy.

Pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska na Prvú adventnú nedeľu 2018

Upevňovanie zväzkov lásky a pokoja v medziľudských vzťahoch
Drahí bratia a sestry!
Pred niekoľkými chvíľami sme na adventnom venci zapálili prvú sviecu. Pri jeho požehnaní sme prosili, aby tak ako na ňom bude pribúdať svetlo, rástla aj naša láska k Pánu Ježišovi. Advent je očakávaním Kristovho príchodu. Tešíme sa na Narodenie Pána a zároveň sa pripravujeme na jeho druhý príchod na konci čias.
V evanjeliu sme počuli ako Pán Ježiš predpokladá obavy svojich učeníkov: hovorí o znameniach na hviezdach, na slnku i na mesiaci, a tiež o strachu, ktorý s tým bude spojený. Učeníkom však dodáva odvahu, aby sa nebáli – majú zdvihnúť hlavu, lebo sa blíži ich vykúpenie. Na týchto slovách, ktoré sú adresované aj nám, vidíme starostlivosť Božieho Syna. Dopredu nás upozorňuje, že prídu ťažké chvíle, ale aj povzbudzuje, aby nás nepremohol strach a ponúka rady, ako dobre obstáť. Kristovi záleží na každom jednom z nás. V podobnom duchu si môžeme všimnúť aj starostlivosť svätého Pavla, ktorý píše Solúnčanom. Tiež im dáva rady, ako sa pripraviť na Pánov deň. A nemenej pozorný je aj prorok Jeremiáš, ktorého hlas zaznieva z dávnej minulosti – i on pridáva nádej a pripomína prísľub spásy, ktorý Boh určite splní.
To sa uskutočňuje v Ježišovi Kristovi. Boží Syn prichádza na svet, aby hľadal, čo sa stratilo. Pomáha nám vrátiť sa na cestu, ktorá vedie k Otcovi; vyslobodzuje nás z pút strachu a z pasce hriechov. Adventné sviece symbolizujú svetlo, ktoré ukazuje Božiu cestu. „Lux mundi“ – svetlo sveta – rozjasní betlehemskú jaskyňu a zachráni stratených. To je radostná zvesť pre všetkých!
Nás kresťanov tento zdroj svetla volá, aby sme ho sprostredkovali druhým. To dokážeme vtedy, ak sa obrátime tvárou k nemu. Nie sme schopní poskytnúť svetlo sami zo seba; môžeme iba odovzdávať svetlo Božie, byť nástrojmi jeho šírenia. Preto sa k zdroju svetla nesmieme obracať chrbtom. Naopak, máme byť „bez úhony a vo svätosti pred Bohom“, píše svätý Pavol. K tomu nám v Advente pomáha spytovanie svedomia a prijatie sviatosti zmierenia. Nezabudnime na to! Iba potom,  keď sa necháme prežiariť Božím svetlom, môžeme byť spolupracovníkmi na diele evanjelia.
V tomto svetle máme potom prijať za svoju túžbu Boha po spáse ľudí a jeho starostlivosť o nich. Kristus preto prichádza, Pavol a Jeremiáš preto píšu, lebo sa vložili do Božej starostlivosti o spásu duší. Keď si toto uvedomíme, pochopíme, že svetlo sprostredkované kresťanmi nemá byť svetlom do očí, ktoré oslepuje, ale svetlom pre nohy, ktorým pomáha kráčať. Našou úlohou nie je „posvietiť si“ na tých, čo uviazli alebo zablúdili, ale pozvať ich na cestu k Bohu. Túžiť po tom, aby čím skôr pochopili a čím ľahšie objavili jeho dobrotu. V duchu slov svätého Pavla preto prosíme Pána, aby zveľadil a rozhojnil našu lásku – nielen k veriacim, ale voči všetkým ľuďom.
Toto vám chceme, drahí bratia a sestry, na začiatku Adventu pripomenúť a o to vás poprosiť: rozhodnime sa upevňovať zväzky lásky a pokoja! Neprispievajme k rozbrojom, zvadám a hádkam. Nedajme sa k nim vyprovokovať: hoci od druhých zažijeme príkorie, výsmech, či pohŕdanie, prosme Pána, aby posilnil naše srdcia, aby sme dokázali reagovať s láskou.
Znepokojene sledujeme, ako sa z našej spoločnosti vytráca úcta. Medziľudské vzťahy za posledné roky zhrubli; na mnohých miestach sa ľudia k druhým chovajú nezdvorilo a sebecky. Žiaľ, tieto spôsoby prenikli do súkromného aj verejného života: dostali sa do politiky, kultúry i médií. Prosíme, vráťme sa k úcte! Začnime každý sám od seba, nepoukazujme na iných. Učme sa k ľuďom pristupovať s trpezlivosťou a láskou. Nie je to ľahké: je to však kresťanská služba, naše povolanie. To, že si niektorí našu láskavosť a slušnosť zamenia so slabosťou, nech nás nevyvedie z miery. Vytrvajme!
V našej spoločnosti silnie vedomie práva na vlastný názor, no bez rešpektu voči akejkoľvek autorite: učiteľovi, lekárovi, policajtovi, sudcovi, predstaviteľovi štátu, kňazovi. Tak ako je jasné, že nositeľ autority sa musí správať na úrovni úradu, ktorý zastáva, musí zostať jasné, že mu prináleží úcta a rešpekt, bez ktorých naša spoločnosť nemôže fungovať.
Popri úcte k autoritám je potrebné zachovať úctu k názorovým oponentom. Šíri sa mentalita vzájomného znevažovania či dokonca mávanie zdvihnutými päsťami: a zapáčilo sa to aj niektorým kresťanom. Heslo „ja ti ukážem!“ nezodpovedá kresťanskej viere o nič lepšie, ako hrozba „ja si na teba posvietim!“ To nie je našou úlohou. Správnejšie pochopili výzvu evanjelia naši predkovia, keď do svojich porekadiel zaradili zásadu „kto do teba kameňom, ty doňho chlebom“. Nazbierajme odvahu vrátiť sa k takémuto spôsobu „obrany“. To je najúčinnejšie nastavenie zrkadla aj najlepšia pomoc tým, čo zblúdili. Pripomeňme si, že naším cieľom nemá byť získanie moci nad spoločnosťou, ale jej vnútorná premena mocou kríža. Ten je naším symbolom. Nie kameň ani meč.
Nenavštevujme webové stránky, ktoré podporujú neznášanlivosť a pohŕdanie druhými. Nepodporujme také stránky! „Čím je duša v tele, tým sú kresťania vo svete“, môžeme čítať v starobylom Liste Diognetovi: našou úlohou je spoločnosť spájať, nie rozdeľovať. Úsilie zjednocovať nám však nebráni svedčiť o evanjeliu a držať sa pravdy o živote, rodine, manželstve, človeku a jeho dôstojnosti. To, že si životom podľa evanjelia vyslúžime nevôľu, nech nikoho neprekvapí. Pripomeňme si, že kresťania sa snažia milovať „aj tých, čo ich nenávidia. Keď im nadávajú, oni žehnajú. Vydané zákony poslúchajú, no svojím životom ľudské zákony prevyšujú!“ (List Diognetovi, 2. stor.)
Drahí bratia a sestry, ak chceme byť svetlom pre svet, stoja pred nami náročné požiadavky. Na ich splnenie nestačia len naše sily. Evanjelium nás preto pozýva k modlitbe. Zároveň k striedmosti a zdržanlivosti. Aby nám srdcia „neoťaželi“ neresťami a starosťami o pozemské veci.
Striedmosť v užívaní svetských dobier, ktorú kresťanstvo hlása, nikdy nebude populárna. K čomu vedie svojvôľa a strata zdržanlivosti však vidíme na príklade škandálov, ktoré zasiahli spoločnosť i Cirkev. Práve preto nesmieme podľahnúť „bezbrehosti“ ani naivnej predstave, že nám neostáva iné, než uvoľňovať mravy a rušiť požiadavky náročných predpisov – údajne pre uľahčenie a zlepšenie života. Kresťanská láska má iné smerovanie. Ovládanie žiadostivostí nie je škodlivé, ale prospešné, ba priam nevyhnuté na dobro medziľudských vzťahov.
Aj v tomto Advente bdejme a modlime sa. Na neúctu odpovedajme úctou. Na uvoľňovanie mravov zdržanlivosťou a sebaovládaním. Na ohrozenie života nenarodených či starých a chorých veľkodušnosťou k životu, ochotou slúžiť a pomáhať. A dajme si aspoň jedno dobré predsavzatie: pokúsim sa o väčšiu láskavosť k druhým! Tak sa môžeme pripraviť na príchod Pána, a čím viacerým pomôcť nájsť cestu k nemu. Takto spoločne, v láske a bez strachu, chceme raz stáť pred Synom človeka, ktorého s radosťou očakávame.
Pozdravujú vás, žehnajú a o modlitbu prosia vaši biskupi.

Rožňavská diecéza má troch nových diakonov a jedného novokňaza

Zdroj: Rímskokatolícka cirkev, biskupstvo Rožňava

Na liturgickú spomienku Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, dňa 9.6.2018 sa konala v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave kňazská a diakonská vysviacka. Tak pre kňazov ako aj pre veriacich je to jeden s najväčších sviatkov celej diecézy. Na jednej strane si pripomíname Kristovu veľkňazskú obetu a slávime prijatie nových služobníkov do Kristovej vinice a začlenenie do klerického spoločenstva, ale zároveň si pripomíname aj každý svoje osobné zasvätenie sa Bohu. Nesmierna vďaka patrí Bohu za dar kňazstva, prostredníctvom ktorého ostáva neustále medzi nami prítomný vo sviatostiach. Tento rok počas eucharistického slávenia prijali z rúk otca biskupa Mons. Stanislava Stolárika sviatosť diakonátu traja kandidáti: Štefan Baláž, Matúš Boháčik a Róbert Likavčan. Sviatosť kňazstva prijal jeden kandidát Peter Kovalič.

Takto budú môcť osobitným spôsobom ďalej odovzdávať to, čo aj sami prijali, Kristovo evanjelium. Ich úlohou je vysluhovať sviatosti  Božiemu ľudu a byť tak živím svedectvom Kristovej lásky. Otec biskup vo svojej homílii pripomenul kandidátom, ako aj všetkým prítomným a poslucháčom Rádia Lumen, podstatu  kresťanského povolania a osobitne povolania do kňazstva, ktorou je vernosť. „Vernosť v povolaní pretvára tvárnosť tejto zeme.“ V homílii okrem iného zazneli viaceré príklady vernosti, či už to boli traja mnísi v ruskom kláštore, ktorých mučenícka smrť sa stala semenom viacerých obrátení, alebo príklad svätého kňaza J.M. Vianneyho. Otec biskup pripomenul a j pamiatku na 46. výročie smrti svojho predchodcu v biskupskej službe Dr. Róberta Pobožného, ktorý svoju vernosť povolania preukázal odvážnym pôsobením v podzemnej cirkvi, keď neváhal vysvätiť viacerých kňazov medzi inými aj neskoršieho biskupa Hnilicu, či Korca.

Nastolil aj otázku a následnú odpoveď: Čo môže vniesť kňaz do reality? Svoju osobnú vernosť, poslušnosť, skromnosť a modlitbu a skrze to môže dosiahnuť veľa milostí. V tomto všetkom je nám najdokonalejším príkladom Panna Mária, ktorej Nepoškvrnené Srdce dnes oslavujeme. Práve v jej Nepoškvrnenom Srdci prebývajú všetky kňazské srdcia, ak sa jej s dôverou odovzdajú. Mária túži mať všetkých kňazov vo svojom srdci. Preto neváhajme aj dnes prosiť našu Nebeskú Matku aj za novovysvätených diakonov a kňaza ako aj za všetkých kňazov a biskupov. Lebo jej Nepoškvrnené Srdce zvíťazí.

V závere generálny vikár za všetkých kňazov zablahoželal otcovi biskupovi k 40. výročiu kňazstva, ktoré slávi 11. júna, aby v moci Ducha Svätého a s Máriou, stále viedol jemu zverený ľud na dobré pastviny, ako dobrý pastier. Ako dar dostal otec biskup relikviár, v ktorom boli relikvie sv. Stanislava, biskupa a mučeníka, jeho hlavného patróna.

Ján Horvát

Foto: Ján Pčolinský