Bohoslužby bude možné znovu navštevovať, platia však ešte obmedzenia

Zdroj: TKKBS

Bratislava 17. apríla (TK KBS) Od pondelka 19. apríla budú opäť umožnené verejné bohoslužby. Vyplýva to z uznesenia vlády zo 16. apríla 2021 a vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR (vyhláška 186 a vyhláška 187).

Vyhlášky stanovujú pravidlá pre bohoslužby, obrady krstu, cirkevné a civilné obrady sobáša a pohrebu. Ak ide o povolenú kapacitu osôb, pre tieto typy podujatí platia nasledovné podmienky:

Počet návštevníkov v kostole alebo obdobnom priestore v jednom okamihu nesmie prekročiť koncentráciu jeden návštevník na 15 m2 z plochy priestoru určeného pre návštevníkov. Ak táto plocha nedosahuje 90 m2, môže sa tu nachádzať najviac 6 návštevníkov. Do počtu zúčastnených sa nezapočítavajú deti do 10 rokov v sprievode dospelej osoby.

Z uznesenia vlády vyplýva, že pri ceste na pohreb blízkej osoby, uzavretie manželstva a krst sa nevyžaduje test. Rovnako nebude vyžadovaný ani na vstup na bohoslužbu. S účasťou verejnosti boli verejné bohoslužby doteraz zakázané od 1. januára 2021. Ich konanie sa riadi Covid automatom.

„Prežívanie viery v spoločenstve je omnoho plnohodnotnejšie než slávenie v online podobe. Je dobré, že od pondelka 19. apríla sa už môžeme stretnúť v chráme, hoci s obmedzeniami. Pre veriacich je táto možnosť veľmi dôležitá: intenzívne si žiadajú, aby mohli pristupovať ku sviatostiam. Samozrejme, chápeme, že naďalej trvá vážnosť pandemickej situácie, a preto kňazov aj veriacich žiadame, aby pri sláveniach zodpovedne dodržali opatrenia a dbali na ochranu zdravia každého človeka,“ zareagoval predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský. „Kvôli limitovanej účasti – budú veriaci aj naďalej oslobodení od povinnosti byť prítomní na nedeľných bohoslužbách, ktoré budú až do úplného uvoľnenia opatrení pokračovať aj cez médiá alebo sociálne siete,“ dodal predseda KBS.

Vyhláška ďalej podrobnejšie určuje opatrenia, ktoré je stále nutné dodržať:

a) vstup a pobyt v kostole alebo v obdobných priestoroch slúžiacich na výkon obradu umožniť len s náležite prekrytými hornými dýchacími cestami,

b) pri vchode do kostola alebo do príslušných priestorov aplikovať dezinfekciu na ruky alebo poskytnúť jednorazové rukavice,

c) dodržiavať vzdialenosť 2 metre medzi osobami; to neplatí na prípady u ktorých to vzhľadom na povahu obradu nie je možné,

d) dodržiavať respiračnú etiketu,

e) z obradov vylúčiť osoby, ktoré majú nariadenú karanténu alebo akékoľvek príznaky respiračného infekčného ochorenia,

f) dezinfikovať použité predmety slúžiace účelom obradu,

g) v prípade kontaktu rozdávajúceho s ústami veriaceho, si musí rozdávajúci zakaždým vydezinfikovať ruky; pri prijímaní „pod obojím“ striktne dodržiavať iba podávanie chleba na ruku,

h) zakazuje sa používať obrady pitia z jednej nádoby viac ako jednou osobou,

i) zakazuje sa podávanie rúk,

j) v priestoroch, kde sa vykonávajú obrady odstrániť nádoby s vodou,

k) vykonávať častú dezinfekciu priestorov, hlavne dotykových plôch, kľučiek, podláh a predmetov,

l) počet návštevníkov v kostole alebo obdobnom priestore v jednom okamihu nesmie prekročiť koncentráciu jeden návštevník na 15 m2 z plochy priestoru určeného pre návštevníkov; to neplatí pre deti do 10 rokov v sprievode dospelej osoby; pokiaľ plocha určená pre návštevníkov nedosahuje 90 m2, v kostole alebo obdobnom priestore sa v jednom okamihu môže nachádzať najviac 6 návštevníkov; táto podmienka sa nevzťahuje na deti do 10 rokov v sprievode dospelej osoby.

Zdroje: Uznesenie vlády zo 16. apríla 2021 / Vyhláška 186 / Vyhláška 187

Sprístupnenie bohoslužieb od 19.4.2021 pre veriacich je dobrý krok

Zdroj: TKKBS

Foto: Pixabay

Bratislava 13. apríla (TK KBS) Slovenskí biskupi vnímajú ako dobrý krok sprístupnenie verejných bohoslužieb, ktoré prichádza po viac ako troch mesiacoch. Podľa COVID automatu od pondelka 19. apríla 2021 budú povolené opäť verejné bohoslužby. Podmienkou účasti na bohoslužbách bude negatívny test, pričom v chráme môže byť jedna osoba na 15 metrov štvorcových. Novinárov o tom dnes informoval minister financií Igor Matovič. Bohoslužby s účasťou verejnosti boli zakázané od 1. januára. „Prešli sme si ťažkým obdobím, keď veriaci sa nemohli zúčastňovať na svätej omši a stretávať sa s kňazmi. Ďakujeme všetkým za ich zodpovednosť a rešpektovanie opatrení proti šíreniu koronavírusu. Sme radi, že v pondelok sa budeme môcť spolu stretnúť v našich kostoloch pri dodržaní všetkých opatrení,“ povedal predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský.

Slovenskí biskupi veriacich povzbudzujú, aby sa po uvoľnení epidemických opatrení primeraným spôsobom začali vracať do kostolov. Veriaci sú s malými prestávkami viac ako rok bez možnosti zúčastniť sa na svätej omši. „Teší nás, že situácia na Slovensku sa postupne zlepšuje a stabilizuje, a tak sa budeme môcť stretnúť, hoci s obmedzeniami, pri slávení svätých omší v kostoloch. Som vďačný veriacim za veľkú trpezlivosť, ktorú prejavili, keď celé mesiace museli vydržať bez možnosti osobnej účasti na bohoslužbách. Ďakujem stovkám katolíckych kňazov a rehoľníkov, ktorí počas covidu nastúpili do nemocníc, aby pomáhali personálu. Veľké ďakujem, samozrejme, patrí tisícom lekárov a zdravotníkov, spomedzi ktorých sa mnohí hlásia ku katolíckej cirkvi, a silu pre svoju službu ľuďom budú môcť znovu čerpať z Eucharistie a účasti na svätej omši,“ zdôraznil predseda KBS Stanislav Zvolenský.
Predseda KBS zároveň dodal, že veriaci budú naďalej – kvôli limitovanej účasti – oslobodení od povinnosti byť prítomní na nedeľných bohoslužbách, ktoré budú až do úplného uvoľnenia opatrení pokračovať aj cez katolícke médiá alebo sociálne siete.

Kostoly bude možné od 1. apríla 2021 navštíviť individuálne, rozhodla vláda

Zdroj: TKKBS.SK

Bratislava 31. marca (TK KBS) Kostoly bude možné od štvrtka 1. apríla 2021 navštíviť „za účelom individuálnej duchovnej starostlivosti.“ Rozhodla o tom dnes vláda. Schválila návrh podpredsedu vlády a minister financií povereného riadením ministerstva zdravotníctva Eduarda Hegera. Túto výnimku zo zákazu vychádzania prijala po rokovaní ministra Eduarda Hegera s predsedom KBS Mons. Stanislavom Zvolenským.

„Sme radi, že vláda rozhodla legálne garantovať aspoň možnosť individuálnej pastorácie. Z rozhodnutia vyplýva, že cesta do a z kostola dostala výnimku zo zákazu vychádzania. Kto bude chcieť, môže sa aspoň súkromne pomodliť v kostole, za dodržania platných hygienických predpisov. Doteraz sa, žiaľ, opakovane stávalo, že polícia kostoly zatvárala. Veríme, že po tomto uvoľnení príde čoskoro aj k uvoľneniu zákazu verejných bohoslužieb. Zvažovaná možnosť slávenia v exteriéri je pravdaže lepšia než úplný zákaz,“ zareagoval na rozhodnutie vlády hovorca KBS Martin Kramara. Vláda SR rozhodla, že podmienky výkonu individuálnej duchovnej starostlivosti určí vo vyhláške hlavný hygienik SR.

Slávnosť Zvestovania Pána

Zdroj: TKKBS

Ikona Zvestovania

Bratislava 25. marca (TK KBS) Sviatok Zvestovania sa začal vo Východnej cirkvi sláviť koncom 4. storočia alebo začiatkom 5. storočia. Byzantský cisár Maurikios (582 – 602) zaviedol tento sviatok ako prikázaný v celej svojej ríši. V prvých storočiach sa tento sviatok považoval za Pánov sviatok (Hospodsky), ako na Východe, tak aj na Západe. Svedčia o tom názvy sviatku: Kristovo počatie, Zvestovanie Krista, Začiatok spásy, atď. V 7. storočí sa ustálil dnešný názov sviatku: Zvestovanie Presvätej Bohorodičke a sviatok bol zaradený medzi sviatky Bohorodičky.

Sviatok sa slávi 25. marca kvôli tomu, že Narodenie Pána sa slávi deväť mesiacov po Zvestovaní. Okrem toho existovala starodávna tradícia, podľa ktorej 25. marca sa udialo stvorenie sveta, vtelenie Božieho Syna aj jeho smrť na kríži. Alexandrijská paschálna kronika z r. 624 a Carihradská paschálna kronika zo začiatku 7. storočia uvádzajú ako dátum sviatku Zvestovania – 25. marec.

Službu (liturgické časti) na tento sviatok zložil sv. Ján Damascenský, sv. Kozma Majumský, Teofán – nicejský biskup a mních Ján. Nasledujúci deň po sviatku slávi Východná cirkev Zhromaždenie k archanjelovi Gabrielovi. Ide o starodávny zvyk Východnej cirkvi, že nasledujúci deň po veľkom sviatku sa uctievajú tie osoby, ktoré sa významne zúčastnili na udalosti sviatku.

Bohoslužby sviatku Zvestovania sú plné slávnostných, oslavných a radostných hymnov. Veľakrát sa opakuje známy pozdrav anjela: „Raduj sa!“ Hlavné dôvody pre túto svätú a nadpozemskú radosť sú tieto: vtelenie Božieho Syna, privilégium bohomaterstva a panenstva, spása ľudstva. Na radosti Zvestovania má účasť nebo, zem a celé stvorenie. Anjel hovorí s Presvätou Bohorodičkou s najväčšou úctou a má pre ňu, ako Božiu matku, slová najvyššej pochvaly a obdivu.

Ikona

Ikonografia Zvestovania – je vlastne zobrazenie „dobrej zvesti“ pre ľudstvo, ako o tom hovorí sám názov tejto udalosti. Zároveň je oslavou veľkej radosti, lebo sa naplnil dlho očakávaný príchod Mesiáša. V hornej časti ikony Zvestovanie vidieť nebeský polkruh, odkiaľ sila Svätého Ducha zostupuje v svetelných lúčoch na Bohorodičku, v súlade so slovami archanjela Gabriela (Lk 1, 35). Tu vidíme pôsobenie Najsvätejšej Trojice v najhlbšom význame jej tajomstva: vôľu Všemohúceho Otca oznamuje archanjel Gabriel, Syn Boží sa vteľuje a Svätý Duch uskutočňuje zázračné vtelenie.

Anjel Gabriel, silné a mocné Božie slovo, prichádza so Zvestovaním k Prečistej Bohorodičke, ktorá predstavuje celé ľudstvo. Archanjel Gabriel sa zobrazuje v dynamickom postoji – v pohybe, so žezlom Božieho vyslanca, ktoré je znakom autority. Má slávnostný výraz, lebo ohlasuje Bohorodičke a celému ľudstvu hlboké tajomstvo (Lk 1, 30-33). Prečistá nakláňa hlavu – tento postoj označuje prijatie, súhlas. Niektorí otcovia usudzujú, že je to gesto (znak) panenstva. Neplodnosť je prejavom porážky človeka a panenstvo je znakom toho, že na prvom mieste stojí niekto iný: nie ja si vytváram svoj život, ale Ty, Pane. Na jej tvári sa zračí hlboké zamyslenie a prekvapenie, že Boh si pre veľkolepé dielo Vtelenia predvečného Slova vybral práve ju, skromné dievča.

Anjel – nebeská bytosť, zostúpil na zem, hoci zem – v tomto prípade Bohorodička – je povolaná k tomu, aby sa stala príbytkom neba. Preto aj táto scéna je umiestnená do posvätného priestoru. Starodávny chrám už stratil svoj význam, lebo Mária – zatienená Duchom – stáva sa svätyňou Najvyššieho. Podľa prastarej ikonografickej tradície je vidieť záves, roztiahnutý medzi strechami budov, čím sa ukazuje, že udalosť sa neodohrala na ulici, ale v dome (v príbytku).

V ľavej ruke drží Bohorodička vreteno, čo poukazuje na prácu skromného dievčaťa, gesto pravej ruky predstavuje pokorné prijatie Božej vôle. Mária drží v rukách červenú niť. V tomto sa skrýva veľmi hlboký teologický význam: Mária premieňa (zhmotňuje) do obrazu to, čo počula, a preto tká obraz, teda telo, Slova Božieho. Niť, ktorou Prečistá tká telo Krista je červená, keďže to je farba božskosti. Bohorodička je však zobrazená v zelených modrých farbách, čím sa poukazuje na to, že Mária je stvorenie. Zelená farba je farba zeme a modrá je farba ľudskej prirodzenosti. Mária je zahalená do červeného plášťa, čo ukazuje, že Kristus jej daroval božskosť, lebo Ho prijala, urobila miesto pre Boha. Táto niť preto už nie je len niťou tela Kristovho, ale aj niťou jej vlastného tela: Mária získava spásu tým, že dala miesto Slovu.

Biskupi píšu veriacim spoločné povzbudenie pred začiatkom Pôstu

Zdroj: TKKBS.SK

Bratislava 16. februára (TK KBS) Katolícki biskupi združení v Konferencii biskupov Slovenska na svojom 98. plenárnom zasadnutí pripravili spoločné posolstvo pre veriacich pred začatím pôstneho obdobia. Text prináša Tlačová kancelária KBS v plnom znení.

Drahí bratia a sestry,

obdobie Veľkého Pôstu začne spôsobom, na ktorý nie sme zvyknutí. Kvôli pandémii sa s vami nemôžeme stretnúť v chrámoch, kam ste zvyčajne prichádzali prijať znak popola, ako rozhodnutie konať pokánie a obrátiť sa od hriechov. Aj keď sa popolec fyzicky nedá udeliť, chceme vás povzbudiť, aby ste na Popolcovú stredu neopomenuli príležitosť nastúpiť na cestu prípravy na Veľkonočné sviatky. Ako nám to pripomína Svätý Otec František: „Aj vtedy, keď sa snažíme chrániť ľudské životy pred šírením vírusu, nemožno pokladať duchovný a morálny rozmer osoby za druhoradý vo vzťahu k fyzickému zdraviu. Starostlivosť o telo nemôže nikdy nechať bokom starostlivosť o dušu.“ (Príhovor diplomatickému zboru, 8.2.2021)

Zodpovedne chráňte svoje zdravie a zdravie svojich blízkych. Neochabujte však ani v duchovnom úsilí. Veľký Pôst je príležitosťou obnovy, zanechania hriechu a získavania milostí. Treba to dobre využiť. Nezabudnite predovšetkým na skutky telesného a duchovného milosrdenstva. Často si spytujte svedomie a nenechajte sa premôcť hriechom, aj keď nie je pre všetkých možné sa teraz vyspovedať. Robíme, čo je v našich silách, aby sa prijímanie sviatostí stalo znovu dostupným.

Medzitým však siahnite aj po ostatných prostriedkoch, ktoré sú k dispozícii. Čítajte Božie Slovo a prijímajte ho ako duchovný chlieb pre svoje životy. Nezabudnite ani na telesný pôst a odriekanie, ktoré sú účinnými zbraňami proti hriechu. Starší a tí, ktorí bojujú s ochorením alebo sú ešte v rekonvalescencii, nech kvôli svojmu zdraviu neodkladajú pokrm, ale nech využijú modlitbu alebo almužnu ako prostriedky pôstneho úsilia. Samozrejme, trpezlivé obetovanie dôsledkov pandémie, i všetkých obmedzení, v spojení s utrpením Ježiša Krista dáva ťažkostiam novú hodnotu.

Využite dobre pôstny čas, posilnite sa vo viere, nádeji a láske, a priblížte sa ku Kristovi, aby sme ho mohli stretnúť, dobre pripravení, pri slávení Veľkonočných sviatkov. Prosíme vás o modlitby za nás i za kňazov a rehoľníkov.

S láskou na vás pamätajú a žehnajú vám všetci slovenskí otcovia biskupi.

Pastiersky list KBS k 100. výročiu vysviacky biskupov a pri príležitosti sčítania obyvateľstva

Zdroj: kbs.sk

PASTIERSKY LIST Konferencie biskupov Slovenska k stému výročiu vysviacky biskupov a pri príležitosti sčítania obyvateľstva

Drahí bratia a sestry, v našom živote sú vzácne výročia, ktoré sa stávajú výzvou. Výzvou zastaviť sa, stíšiť sa a zamyslieť i veľkodušne „chváliť slávnych mužov“ – pre ich činy, múdrosť, udatnosť a obetavosť – ako nám to pripomínajú už starozákonné knihy (porovnaj KnihuSirachovcovu 44,1-5,12). Výročia a jubileá sú v našich životoch dôležité na oživenie pamäti, ocenenie hodnôt, možnosť poďakovať, prejaviť ochotu a pokračovať v začatom diele. K významným výročiam v živote Cirkvi na Slovensku patrí aj storočnica vysviacky troch biskupov v Nitre 13. februára 1921: Mariána Blahu pre Banskobystrickú diecézu, Karola Kmeťka pre Nitrianske biskupstvo a Jána Vojtaššáka pre Spišskú diecézu. Dobová tlač nazvala túto radostnú skutočnosť „takým veľavýznamným historickým dňom, akým bol deň, v ktorom dal Štúr Slovákom slovenčinu za jednotný národný jazyk“. Pri vysviacke biskupov išlo o závažný medzník v usporiadaní náboženského života na území Slovenska v rámci prvej Česko-Slovenskej republiky. V tomto usporiadaní vidieť aj úsvit vzniku budúcej Slovenskej cirkevnej provincie (1977). Dôvera vložená do nových biskupov bola v nasledujúcich rokoch v celom rozsahu naplnená. Stali sa nielen správcami, ale predovšetkým otcami zvereného ľudu. Ich plné nasadenie za dobro veriacich bolo cítiť v mnohých oblastiach života, no najmä v duchovnej oblasti. Očividne nastala obroda náboženského života. Nevídaný rozmach dosiahlo – okrem iného – misijné hnutie, keď sa Slovensko stalo jednou z popredných krajín Európy v podpore misií. Budovanie duchovných i hmotných hodnôt prinieslo bohaté ovocie. Už po uplynutí niekoľkých rokov a z mnohých ďalších žila Cirkev nasledujúce desaťročia, ba žije až doteraz. Ich náboženské úsilie bolo, žiaľ, najmä u Božieho služobníka Jána Vojtaššáka poznačené neprajnosťou zo strany nastupujúceho ateistického režimu, nespravodlivým súdom a dlhým väznením. Keď si s vďačnosťou pripomíname vysviacku troch slovenských biskupov ako významný historický medzník, nemôžeme nevidieť jeho korene, ktoré siahajú až do cyrilo-metodského obdobia. Nitra totiž bola zvolená pred sto rokmi ako miesto konsekrácie biskupov práve pre svoju historickosť, ako „mesto Metodovo“, a pôsobenie týchto biskupov bolo pokračovaním v brázde cyrilo-metodskej misie. Dnešný deň sa v univerzálnej Cirkvi slávi ako sviatok svätých Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy. Veď oni svojím významom presiahli dobu, v ktorej pôsobili. Vytvorili hodnoty dodnes nábožensky a kultúrne formujúce a stvárňujúce národy Európy, ba i sveta. Ich posolstvo v čase zrodu kresťanskej Európy bolo – osobitne pre slovanské národy – zvlášť potrebné a ostáva aktuálne až do súčasnosti. Oživotvorenie cyrilo-metodských hodnôt je inšpiratívne aj pre dnešného človeka, v časoch, keď sa zdanlivo končí a zaniká tradičná kultúra, pribúdajú pocity neistoty, úzkosti a vyprázdnenosti. Solúnski bratia sú aj dnes poslami nádeje. Potvrdzujú, že náboženské, kultúrne a duchovné úsilie má svoj zmysel, a že je to dlhodobý proces „odovzdávania a prijímania“. Mali by sme sa k ich posolstvu v plnej miere a v správnej podobe vrátiť ako k fundamentu, ktorý má svoju stabilitu. Slová pápeža sv. Jána Pavla II. – vyrieknuté 30. júna 1995 pred tristotisícovým zástupom prevažne mladých, v Nitre-Janíkovciach – stále platia: „Drahí priatelia, uvedomte si, aký neoceniteľný je dar, ktorý ste dostali od Boha. Dostal sa k vám po dlhej ceste generácií od čias svätého Cyrila a Metoda. Prijmite ho v zodpovednej slobode a usilovne ho zveľaďujte.“ Drahí bratia a sestry, zveľaďujeme dar viery aj tým, že sa budeme k náboženským hodnotám hlásiť v nasledujúcich dňoch pri sčítaní obyvateľstva. „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach,“ povedal Pán Ježiš v evanjeliu (Matúš 10,32). Využime, každý osobne, aj túto príležitosť, aby sme potvrdili svoju prináležitosť ku Kristovi a k jeho Cirkvi. Zároveň si pripomeňme, že naša viera nemôže zostať iba „na papieri“, ale má sa uskutočňovať konkrétnym spôsobom: – v modlitbe, bohoslužbe, v praktizovaní lásky k Bohu a k blížnemu, v prejavoch telesného aj duchovného milosrdenstva. Nastávajúci čas je možnosťou hovoriť o viere, pozývať k nej tých, ktorí sa vzdialili, intenzívnejšie svedčiť o pôsobení Boha v našich životoch; aby svet aj naším prostredníctvom počul o jeho láske, aby sa nielen skrze naše slová, ale najmä skutky dozvedel o jeho dobrote. Veľa sme od Pána Boha dostali: veľkodušne, bezodplatne, štedro. Pripomeňme si to, a prijatú veľkodušnosť a štedrosť aj my odvážne prejavujme. „Modlitbou nezmeškáš, almužnou neschudobnieš“, učili naši rodičia. Praktizujme to aj v dnešnej dobe. Robme, čo je v našich silách, aby nik nezostal pozadu, vylúčený, skartovaný – ako nám to pripomína Svätý Otec –, aby sa na nikoho nezabudlo. Aj pri očakávanom sčítaní – drahí bratia kňazi, milí veriaci –, buďme vo farnostiach ochotne nablízku tým, ktorí nemajú k dispozícii moderné technológie. Pomôžme najmä seniorom a bratom a sestrám, ktorí môžu mať obavy, či ťažkosti s elektronickými prostriedkami. Vydávajme v každej situácii vynachádzavé, živé svedectvo o viere, ktorú sme od predchádzajúcich generácií prijali, o nádeji a láske, ktoré uchovávame v našich srdciach. Na záver sa modlíme so zomierajúcim svätým Konštantínom-Cyrilom, ktorého deň narodenia pre nebo (štrnásty február 869) si dnes pripomíname: „Pane, Bože môj, zachovaj verné stádo, nad ktorým si ustanovil mňa, nie súceho a nehodného svojho sluhu. Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby. […] Všetkých spoj do jednoty, učiň ho ľudom znamenitým, jednomyseľným v pravej viere […] spravuj ich svojou mocnou pravicou, skry ich pod ochranu svojich krídel, aby všetci chválili a slávili tvoje meno“ (porovnaj: Život Konštantína, osemnásta kapitola). V úsilí o zachovanie týchto hodnôt vás pozdravujú a žehnajú vaši biskupi.

Prečítať namiesto homílie na Šiestu nedeľu v Cezročnom období, 14. februára 2021

Pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska na Nový rok 2021

Drahí bratia a sestry!

Dnes je Nový rok 2021.  Tento deň je u nás významovo veľmi bohatý:  Je cirkevnou slávnosťou Panny Márie Bohorodičky a svetovým dňom modlitieb za pokoj. Z občianskeho hľadiska je začiatkom nového kalendárneho roka aj Dňom vzniku Slovenskej republiky.

Možno nájsť spoločného menovateľa, ktorým by sa dali tieto rozdielne významy dnešného dňa spojiť?  Áno, významy Nového roka sa spájajú v nás veriacich ľuďoch.  Sme  aj veriaci katolíci  a sme aj občania Slovenskej republiky – vo veľkej európskej rodine národov.

Pravidelne a radi si na Nový rok vinšujeme zdravie,  šťastie a hojné Božie požehnanie.  A hoci dnešný deň slávime, s istou bolesťou si však uvedomujeme, že na nastávajúci rok ešte stále vrhá svoj tmavý tieň svetová pandémia. Oprávnene teda máme strach o seba i svojich drahých.

Preto by nás veľmi potešilo, keby sa naše krásne novoročné vinše skoro a bohato naplnili. Vieme však, že nie všetko, čo v novom roku príde a čo nás čaká, je v našich rukách. Rozhodne potrebujeme veľké Božie požehnanie prameniace z múdrej Pánovej prozreteľnosti.

O štedrom požehnaní sme počuli v dnešných liturgických čítaniach. Z Knihy Numeri sme čítali,  ako Pán posiela Mojžiša za Áronom a jeho synmi, aby v Božom mene žehnali všetok ľud.

So žalmistom sme volali: „Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás!“   A prosili sme „nech nás Pán požehná, a nech si ho ctia všetky končiny zeme“. 

Celá novoročná bohoslužba je našou spoločnou prosbou o požehnanie. Žiadame oň všemohúceho Boha, ktorý je Pán sveta i času. Ale nežiadame ako cudzí, či Bohu neznámi. Práve naopak!  Veď v Liste Galaťanom svätý Pavol zdôrazňuje, že v Ježišovi Kristovi nás Boh prijal za svoje deti:  „Nie si otrok, ale syn!“

Napokon nám svätý Lukáš pripomína Vianoce – teda tú zázračnú chvíľu, keď Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, aby nás vykúpil a aby sme dostali adoptívne synovstvo.

Toto je najhlbší dôvod sviatočnej radosti dnešného dňa. Vďaka Božej láske sa aj my – skrze Krista narodeného z Panny Márie Bohorodičky –  stávame Božími deťmi! Toto synovstvo a dcérstvo sme prijali ako svätý dar, keď sme boli pokrstení. A tento dar zostáva s nami po celý život aj v tomto novom roku, ktorý začíname modlitbou k nebeskému Otcovi o požehnanie.

My vaši biskupi chceme v tomto pastierskom liste pripomenúť dôležitosť duchovného smerovania nás veriacich – i celej spoločnosti –,  aby sme boli počas nastávajúceho roka otvorení tomu potrebnému požehnaniu dobrotivého Pána Boha.

Náš pozitívny vzťah k Bohu, ktorý mnohí ľudia vnímajú ako vzťah k pravej Láske, Pravde, Vernosti a najvyššiemu Dobru, odporúčame postaviť na prvé miesto všetkých našich snažení. Lebo vždy – či si to uvedomujeme alebo nie – sme Božie stvorenia a stále existujeme z Božej milosti (porovnaj  Ján 1, 16;  Skutky 17, 28).

V tomto roku sa na Slovensku od 15. februára do 31. marca uskutoční celoštátne elektronické sčítanie ľudu. Sčítanie sa koná opäť po desiatich rokoch. Je to známa a logisticky náročná udalosť s veľkým dosahom. Sčítanie má podať presnejší obraz o Slovensku, o jeho bohatstve či chudobe, o jeho vzdelaní a kultúre. A má podať obraz aj o náboženskej situácii: o tom, koľko je na Slovensku veriacich – katolíkov latinského i gréckeho obradu, evanjelikov, pravoslávnych a iných, a koľko je takých, ktorí sa považujú za neveriacich. Otázka náboženskej viery a príslušnosti k cirkvi je dôležitá a vyžaduje si pravidelné spresnenie.

Toto prihlásenie sa ku svojej cirkvi má za úlohu utvoriť čo najvernejší obraz o náboženskom stave obyvateľov Slovenska. Čo naši ľudia slobodne vyznávajú, kam nábožensky patria, kam ich zaradil ich krst, ktorý dosiaľ nepopreli. Žijeme v slobodnej a demokratickej spoločnosti, a preto môžeme bez obáv vyznávať svoju vieru. Využime to! Už sa nemusíme báť prenasledovania, a krstiť svoje deti nemusíme dávať tajne, ako to bolo v minulosti.

Žijeme v Európe, ktorá vyrástla a dosiaľ čerpá zo židovsko-kresťanského duchovného dedičstva. Kristova Cirkev sa rozprestiera po celom svete (porovnaj Matúš 24, 14; Rimanom 1, 8; Kolosanom  1, 5).  Patria do nej všetci, ktorí boli pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Zahrnutí do nej sú aj tí, ktorí sa azda od cirkvi vzdialili;  tí ktorí občas pochybujú o viere.  Cirkev na všetkých týchto pamätá a stále ich pokladá za svojich synov a dcéry. Denne sa za nich modlí, aby vytrvali vo viere, aby niesli svoj kríž a aby nikdy nepopreli svoj krst.

Pevne veríme, že Božia láska je väčšia ako naše srdce (porovnaj Prvý  Jánov 3, 20) a dáva sa svetu aj pre nich (porovnaj Ján 3, 16).  Nech aj títo pri sčítaní zaznačia do príslušnej rubriky, že sú pokrstení;  že srdcom patria do svojej cirkvi.

Francúzsko na jeseň minulého roka opätovne zakúsilo vlnu islamského terorizmu. Mnohé krajiny sveta odvtedy viac hľadia na túto ťažko skúšanú krajinu a vyjadrili jej aj úprimnú sústrasť. Pripomeňme si dlhodobý odvážny postoj tejto krajiny, ako ho vyjadruje jej prezident:  „Zoči-voči  fanatizmu si Francúzsko zachová svoje duchovné a hodnotové základy!“.

Vieme, že Francúzsko je sekulárna krajina.  A predsa – jej odhodlanie zachovať si „svoje duchovné a hodnotové základy“ je príkladné. O čo viac by sme mali byť odhodlaní my kresťania, keď ide o prihlásenie sa k svojim duchovným hodnotám a ku svojej viere!

Drahí bratia a sestry! Nie je našou úlohou odsudzovať tých, ktorí neveria. My si však buďme vedomí, že kresťanská viera je naše bohatstvo.

Tak ako sa slobodne prihlásime k tomu, že sme muž či žena;  ako sa prihlásime ku svojej národnosti – slovenskej, maďarskej, rómskej a inej – tak sa prihlásme aj k viere svojej cirkvi. 

Nepoprime to, čím sme, bez ohľadu na akékoľvek politické presvedčenie. Náš krst a naša príslušnosť k cirkvi nás ponad tieto rozdiely spája. Nech naše Slovensko ukáže, aké v skutočnosti je. A ak niekto popiera  cirkev a Boha, nech sa – na svoju zodpovednosť – podľa toho zariadi. Je to vec jeho svedomia. My máme svedomie veriace.

Slovensko patrí medzi kresťanské národy už tisíc rokov – od čias sv. Cyrila a Metoda. Keď sa vám prihovárame a povzbudzujeme vás, aby sme sa všetci priznali k svojmu krstu, tým sa my biskupi snažíme plniť úlohu nástupcov apoštolov: povzbudzovať a utvrdzovať všetkých vo viere.

Prosíme, bojujme dobrý boj viery (porovnaj Prvý Timotejovi  6, 12). Robme všetko, aby sme aj my raz počuli slová, ktoré čítame v poslednej knihe Nového zákona, v Zjavení apoštola Jána (2, 13):  „Pridŕžaš sa môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa“.

Ježiš všetkým sľubuje: „Kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi“ 
(Lukáš 12, 8).  Priznajme sa k Ježišovi Kristovi! Samozrejme, v novom roku svoju vieru nielen s odvahou vyznajme, ale podľa nej aj žime! Buďme verní evanjeliu vo svojich skutkoch. Buďme pre našu krajinu soľou a svetlom. Usilujme sa čo najviac prispievať k spoločnému dobru. Nebojme sa námahy. Naša viera nech nás posilňuje zostať v prvej línii všetkých dobrých zápasov. Nech nás posilňuje, aby sme sa neschovávali za druhých a nepýtali sa, čo iní môžu urobiť pre nás, ale čo my – ako Kristovi učeníci – môžeme urobiť pre všetkých. Kde je lakomstvo, preukážme štedrosť. Kde je nenávisť, prejavme lásku. Kde je hnev, rozsievajme pokoj. „Žehnajte a nepreklínajte“, hovorí Sväté písmo (Rimanom 12, 14).

Keď teda dnes slávnosťou Bohorodičky Panny Márie vstupujeme do nového roka a prosíme o Božie požehnanie, pripomeňme si, že aj my sami máme druhých požehnávať a byť pre nich požehnaním.

Drahí bratia a sestry, začíname nový rok, v ktorom budeme môcť smelo vyznať svoju vieru aj príslušnosť ku svojej Cirkvi. Prihlásme sa k Ježišovi Kristovi a k jeho Matke Panne Márii. Otvorme sa aj týmto spôsobom pre potrebné Božie milosti a požehnanie do celého nasledujúceho roka.

Nech nás v ňom sprevádza materinská starostlivosť a nebeský príhovor Bohorodičky, Panny Márie!

Srdečne vás pozdravujú a žehnajú vaši biskupi!

Od 1. januára do 24. januára 2021 budú pozastavené verejné bohoslužby

Zdroj: TKKBS.SK

Bratislava 31. decembra (TK KBS) Na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 808 z 31. decembra 2020, ktoré obmedzuje slobodu pobytu a pohybu zákazom vychádzania a na základe Vyhlášky 77 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, nadobúdajúcej účinnosť 1. januára 2021, budú vo všetkých slovenských diecézach a eparchiách od 1. januára až do 24. januára 2021 pozastavené verejné slávenia bohoslužieb. Slovenskí biskupi toto nariadenie zobrali na vedomie a kňazov i veriacich žiadajú o jeho dodržanie, zároveň tiež prosia o veľkú trpezlivosť, ktorá bude pre dané obdobie mimoriadne potrebná.

Kňazi môžu sláviť v chrámoch súkromné bohoslužby bez účasti veriacich. Slávenie bohoslužby vyplýva aj vzhľadom na nariadenia z povahy ich zamestnania. Takéto súkromné bohoslužby je možné streamovať. Kňazovi pri tom však smie pomáhať len nevyhnutná asistencia. Počet osôb pre streamovanie súkromnej bohoslužby je na základe platného zákazu stretávania obmedzený na kňaza plus max. 5 osôb. Túto výnimku ale zároveň kvôli striktnému obmedzeniu pohybu teraz nemožno uplatniť v takom zmysle, aby sa na súkromné bohoslužby v chrámoch pozývali či prihlasovali rôzne rodiny podľa poradovníkov, zapísaných úmyslov, atď.

Krsty, sobáše a pohreby je možné sláviť, sú však obmedzené maximálnym počtom 6 účastníkov a podmienené dodržaním hygienických opatrení.

Chrámy nie je nariadené zamknúť: nesmú sa v nich ale konať nijaké hromadné podujatia: to sa týka verejného spovedania, aj rozdávania svätého prijímania.

V nebezpečenstve smrti je, samozrejme, možné individuálne vyslúžiť potrebné sviatosti zomierajúcemu.

Pastiersky list Mons. Stanislava Stolárika na Sviatok Svätej Rodiny, 27.12.2020

Drahí bratia a sestry!

Všetkých, ktorí s otvoreným srdcom privítali Rok Eucharistie prežívaný v našej diecéze od januára 2020, zaskočila pandémia a pomenila naše plány. Ale horliví sa modlili doma a na diaľku sa duchovne spájali s Pánom prítomným v Eucharistii a prijímali ho prostredníctvom duchovného sv. prijímania. Keď sa dalo, zastavili sa v kostole alebo aspoň pred zatvoreným kostolom… Zjednocovali sa so stanovenými úmyslami modlitieb. Kňazov, ktorí nemali obmedzenímprerušený prístup do kostola, som povzbudzoval k tomu, aby v čase pandémie, kedy boli odbremenení od niektorých ďalších povinností, každý jeden z nich využil vynikajúcu príležitosť, možnosť, priam šancu „zavrieť“ sa v Božom chráme a neustále sa klaňať Ježišovi prítomnému v Eucharistii. Vyjadril som to slovami: „Keď inokedy veľa rozprávame ľuďom o Bohu, teraz priam zavretí v Božích chrámoch, veľa rozprávajme Bohu o nám zverených ľuďoch. Ľudia prežívajú koronavírus, prežívajú obavy o svoje rodiny, o svoju prácu a o všeličo ďalšie, čo s tým súvisí. Rozprávajte Bohu o všetkých ich problémoch a prednášajte prosby svojich veriacich Ježišovi v Eucharistii.“

Pre každého to bol ťažký čas a v závere Roka Eucharistie v našej diecéze si uvedomujeme, že sme ho nemohli prežiť ako sme chceli. Preto som sa rozhodol, že chceme ostať ako diecéza pri Eucharistickom Pánovi aj v roku 2021. Chceme tak zintenzívniť svoj vzťah k Ježišovi, ku sv. omši, k stretnutiam s Ním v adoráciách…

Rok 2021 však bude patriť aj kňazom. Bude to Rok Eucharistie a kňazstva. Rok vďaky za dve sviatosti, ktoré Pán ustanovil pri Poslednej večeri a rok prehlbovania vedomia a prežívania zmyslu týchto sviatostí. Keby nebolo kňazov, nebolo by ani Eucharistie. Ježiš však pamätal aj na túto potrebu Božieho ľudu a po prvej sv. omši vo Večeradle, ktorú slúžil On sám, dal moc slúžiť sv. omšu apoštolom, cez ktorých až do konca sveta bude prechádzať táto moc na každého vysväteného kňaza.  S veľkou vážnosťou povedal apoštolom: “Toto robte na moju pamiatku“ (Lk 22,19). Rok 2021 je veľkou šancou ďakovať, prosiť za kňazov, vyprosovať nových kňazov… Viac hovoriť o kňazoch Bohu a Panne Márii. ako medzi sebou…  Ale bude to aj čas osobne vyhodnotiť svoj postoj k sv. omši a ku kňazom. Lebo hovoriť o kňazskej službe znamená hovoriť o večnosti. Ba môžeme povedať: od osobného postoja ku kňazstvu sa odvíja aj náš záujem žiť v Božej milosti, lebo nám ju sprostredkúvajú kňazi; a tiež záujem o večný život.

Americký kardinál Timothy Dolan spomína, s akou obavou a netrpezlivo čakali v nemocnici na výsledok druhej operácie, ktorej sa musela podrobiť jeho mama. Keď konečne vyšiel z operačky chirurg a uistil ich, že všetko dopadlo dobre a môžu byť kľudní, v nemocničnom rozhlase odznel oznam, že o 10 minút začína v nemocničnej kaplnke sv. omša. Vtedy sa udialo čosi zvláštne. Chirurg sa hneď ospravedlnil rodine a povedal: „Už musím ísť, lebo keď nestihnem sv. omšu, celý deň budem mať nanič!“ Nejedného človeka by iste prekvapilo, prečo chirurg znova nevyjadril radosť nad podarenou operáciou, ale vydal svedectvo, kde čerpá dennodenne silu vo svojej náročnej práci. V tejto súvislosti si dovolím povedať: možno aj počas pandémie, keď bol obmedzený prístup na sv. omše, mohol každý v sebe spoznať pravdu o tom, aký má vzťah k sv. omši, či mu chýba alebo je pre neho „záležitosťou“, voči ktorej sa stavia ľahostajne…

Pre nás kňazov je veľmi oslovujúci príbeh hrdinského čínskeho arcibiskupa Dominika Tanga, ktorý bol 21 rokov vo väzení pre vernosť Cirkvi a Svätému Otcovi. Po piatich rokoch na samotke, vo vlhkej kobke bez okna, mu väznitelia oznámili, že môže opustiť celu na niekoľko hodín a robiť si čo chce. O čom mohol vtedy rozmýšľať? Dať si po piatich rokoch konečne teplú sprchu? Alebo požiadať o nové a teplejšie oblečenie? Poprechádzať sa niekde v lese? Zavolať či napísať rodine? „Tak, čo to bude?“ opýtal sa dozorca. „Rád by som odslúžil sv. omšu!“ odpovedal arcibiskup Tang.

Takýchto príkladov z obdobia totality máme veľa aj z nášho prostredia. Bolo by veľkou chybou, keby sme na ne zabúdali. Teším sa každej aktivite kňaza alebo predstaviteľov miest a obcí, ktorí vedia aj verejne oceniť duchovnú službu kňaza v jednotlivej farnosti. Nespomínam to preto, aby som z nás kňazov robil nejakých „supermanov“. My kňazi máme tiež svoje ľudské chyby, nedostatky, slabosti i hriechy. My prví máme prosiť Pána o odpustenie. Aj vás, milovaní bratia a sestry Rožňavskej diecézy, ako váš diecézny biskup, úprimne prosím v tejto chvíli o odpustenie všetkého, čím sme sa voči vám previnili alebo vás pohoršili.

V dnešný sviatok Svätej Rodiny je to zvlášť vhodné, pretože naozaj všetci tvoríme jednu Božiu rodinu a potrebujeme si navzájom pomáhať i odpúšťať a navzájom sa podporovať. Naša prosba za nás kňazov a nové kňazské povolania je práve o tom: práve preto, že sme slabí, veľmi potrebujeme pomoc všetkých členov Božej rodiny našej diecézy. Preto vám za vaše modlitby a podporu už teraz vyslovujem úprimné „Pán Boh zaplať!“ A že my kňazi sa za vás, ktorí žijete v našich farnostiach neustále modlíme a slúžime za vás sv. omše, zvlášť v nedele a v prikázané sviatky, o tom vás ubezpečujem. V každej rodine má každý svoje miesto. Keď chýba otec alebo mama, časom sa to ukáže. Ak v Božej rodine je miesto kňaza prázdne, aj to sa časom prejaví. Ale ako aj nerešpektovanie rodiča, tak aj podceňovanie kňazskej služby sa skôr-neskôr dostaví – ako následok – najčastejšie na rozbitých rodinách a aj na mladých ľuďoch, ktorých neúplná rodina poznačí často na celý život. Podľa Božieho plánu je v Božej rodine miesto kňaza veľmi dôležité. Skúste o kňazskej službe rozprávať aj doma. Mnohí sme dnes kňazmi aj preto, že sa u nás hovorilo o kňazskej službe s úctou. A tiež preto, že sme boli vedení rodičmi, aby sme si konali pobožnosti prvých piatkov a prvých sobôt, ku ktorým dnes mnohí pridávajú aj adorácie na prvé štvrtky mesiaca za kňazské povolania. V niektorých rodinách a farnostiach sa rodili kňazské povolania aj cez praktizovanú úctu a pobožnosti k sv. Jozefovi, najmä v mesiaci marec a možno aj v prvé stredy v mesiaci. Zvlášť teraz, keď sme začali prežívať Rok sv. Jozefa, ktorý vyhlásil Svätý Otec František 8. decembra (2020), pocíťme veľké povzbudenie, pozvanie objaviť či viac prehĺbiť osobnú úctu k tomuto svätcovi.

S vopred vyslovenou vďakou vás prosím o modlitby a obety počas celého Roka Eucharistie a kňazstva. Nech v každom chráme, tak ako je to napr. pri vstupe do našej rožňavskej katedrály, je na dostupnom a viditeľnom mieste obraz Rožňavskej Panny Márie a pod ňou dobre čitateľná modlitba k nej samotnej a za kňazské povolania. K dispozícii budú aj obrázky s týmito modlitbami v slovenskom aj maďarskom jazyku. Obraz Rožňavskej Panny Márie môže byť samozrejme spolu s modlitbou k nej a s modlitbou za kňazov aj v školách, v rôznych cirkevných zariadeniach, v nemocničných kaplnkách…

Všetkým zainteresovaným – najmä kňazom, katechétom a animátorom odporúčam venovať počas tohto Roka väčšiu pozornosť miništrantom. Nech dostávajú príležitosť začínať ako „malí“ služobníci oltára, aby, keď Pán Boh dá, aspoň niektorí z nich mohli Pánovi slúžiť pri oltári raz ako „veľkí“.

Nech sa pred záverečným požehnaním na konci každej sv. omše, všetci v kostole spoločne s kňazom pomodlia modlitbu za kňazov. Vopred vám ďakujem, ak sa túto modlitbu budete modliť aj v rodinách, spoločenstvách i súkromne, na cirkevných školách i na hodinách náboženstva aj na ostatných školách. Nech je nový rok 2021 rokom duchovnej obnovy kňazov i zrodením nových kňazských a rehoľných povolaní. Pamätajme na slová Pána Ježiša, ktorý nás povzbudzuje: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu“ (Mt 9, 37-38). Veď v tomto roku som vysvätil dvoch kňazov, ale pochoval troch. Ubúdajú robotníci v Pánovej vinici, ale ubúdajú aj sily…

„Proste a dostanete!“ (Mt 7,7), ubezpečuje Ježiš a tiež: „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18, 19-20). Prosme s dôverou za kňazov, aby nás bezpečne previedli pozemským životom a priviedli do večnosti. Prosme i ďakujme za kňazov (biskupa), ktorí nás pokrstili, pripravili na sv. spoveď a sv. prijímanie, ktorí nám vyslúžili i ďalšie sviatosti. Nezabúdajme prosiť i ďakovať za kňaza, ktorý bude stáť pri našom umieraní, aby nás zaopatril svätými sviatosťami, i za kňaza, ktorý nás bude pochovávať. Teda za všetkých kňazov, ktorí nás sprevádzajú od kolísky až do večnosti. Vo svojich modlitbách sa „neochvejne držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo „verný je ten, ktorý dal prisľúbenie“ (Hebr 10, 23). A Ježiš jasne prisľúbil: „Proste a dostanete!“ (Mt 7,7), preto On vypočuje naše prosby vo svojom čase.

V  Roku Eucharistie v diecéze sme sa tešili na návštevu relikvie srdca sv. Jána Máriu Vianneya v Rožňave a v Brezne. Nemohla sa uskutočniť, ale veríme, že sa tak stane v roku 2021. Zároveň sv. Jána Viannea vyhlasujem za patróna Roka Eucharistie a kňazstva v našej diecéze. Nech aj na jeho príhovor nám všetkým Boh udelí milosť, aby sa naše kňazské srdcia stávali stále viac srdcami podľa Ježišovho i Máriinho Srdca. Aby každý z nás kňazov sme si zodpovedne zastali miesto, ktoré nám cez biskupa (pre mňa – biskupa – cez Svätého Otca) zveril Boh. Aj modlitby za kňazov budú krásnym krokom v príprave na 250. výročie vzniku našej Rožňavskej diecézy, ktoré budeme sláviť v roku 2026.

S prísľubom stálej Pánovej prítomnosti vám všetkým prajem milostiplný Nový rok, Božie požehnanie a ochranu Panny Márie, sv. Jozefa a sv. Jána Nepomuckého, ktoré nech vstúpia do každej rodiny, do každého spoločenstva. Nech Pán premieňa každé ľudské srdce a prináša mu pokoj, nádej a radosť.

Všetkým vám žehnám v mene + Otca i + Syna i + Ducha Svätého.

          + Mons. Stanislav Stolárik                     

                rožňavský biskup

Zdroj: Biskupský úrad Rožňava

Usmernenie k verejným bohoslužbám platné od soboty 19.12.2020

Zdroj: Biskupský úrad Rožňava

Na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 45 zo 17. decembra 2020, ktorá nadobúda účinok v sobotu 19. decembra 2020, vstupujú do platnosti nové pravidlá, ktoré sa budú týkať aj bohoslužieb počas Vianočných sviatkov. Verejné bohoslužby počas plánovaného lockdownu od 19. decembra 2020 do 10. januára 2021 budú pokračovať, avšak s tým rozdielom, že počet účastníkov sa kvôli zhoršenej epidemiologickej situácii zníži na 25 percent kapacity miest na sedenie v chrámoch. V praxi to znamená, že každá druhá lavica v kostole zostane prázdna, a v rámci obsadených lavíc bude medzi sediacimi vždy jedno miesto voľné. Okrem toho, na základe vyhlášky zostávajú v platnosti všetky doteraz platné prísne hygienické opatrenia.

Vzhľadom na celkovú situáciu, vatikánska Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí vydala 16. decembra 2020 dekrét, ktorý umožňuje ordinárom výnimočne dovoliť kňazom sláviť až štyri bohoslužby v jeden deň, a to na slávnosti 25. decembra, 1. januára a 6. januára. Slovenskí biskupi preto povzbudzujú kňazov, aby na základe pastoračnej skúsenosti a poznania miestnych okolností vhodne využili túto možnosť, a pomohli tak znížiť riziko zhromažďovania väčšieho počtu osôb na jednej sviatočnej bohoslužbe. Zároveň tiež kňazov i všetkých veriacich prosia o zvýšenú trpezlivosť, ohľaduplnosť a snahu prežiť Vianočné sviatky v pokoji, so skutočne duchovným úžitkom.

Zdroj: TKKBS