Kategória: Aktuálne

Pastiersky list KBS k 100. výročiu vysviacky biskupov a pri príležitosti sčítania obyvateľstva

Zdroj: kbs.sk

PASTIERSKY LIST Konferencie biskupov Slovenska k stému výročiu vysviacky biskupov a pri príležitosti sčítania obyvateľstva

Drahí bratia a sestry, v našom živote sú vzácne výročia, ktoré sa stávajú výzvou. Výzvou zastaviť sa, stíšiť sa a zamyslieť i veľkodušne „chváliť slávnych mužov“ – pre ich činy, múdrosť, udatnosť a obetavosť – ako nám to pripomínajú už starozákonné knihy (porovnaj KnihuSirachovcovu 44,1-5,12). Výročia a jubileá sú v našich životoch dôležité na oživenie pamäti, ocenenie hodnôt, možnosť poďakovať, prejaviť ochotu a pokračovať v začatom diele. K významným výročiam v živote Cirkvi na Slovensku patrí aj storočnica vysviacky troch biskupov v Nitre 13. februára 1921: Mariána Blahu pre Banskobystrickú diecézu, Karola Kmeťka pre Nitrianske biskupstvo a Jána Vojtaššáka pre Spišskú diecézu. Dobová tlač nazvala túto radostnú skutočnosť „takým veľavýznamným historickým dňom, akým bol deň, v ktorom dal Štúr Slovákom slovenčinu za jednotný národný jazyk“. Pri vysviacke biskupov išlo o závažný medzník v usporiadaní náboženského života na území Slovenska v rámci prvej Česko-Slovenskej republiky. V tomto usporiadaní vidieť aj úsvit vzniku budúcej Slovenskej cirkevnej provincie (1977). Dôvera vložená do nových biskupov bola v nasledujúcich rokoch v celom rozsahu naplnená. Stali sa nielen správcami, ale predovšetkým otcami zvereného ľudu. Ich plné nasadenie za dobro veriacich bolo cítiť v mnohých oblastiach života, no najmä v duchovnej oblasti. Očividne nastala obroda náboženského života. Nevídaný rozmach dosiahlo – okrem iného – misijné hnutie, keď sa Slovensko stalo jednou z popredných krajín Európy v podpore misií. Budovanie duchovných i hmotných hodnôt prinieslo bohaté ovocie. Už po uplynutí niekoľkých rokov a z mnohých ďalších žila Cirkev nasledujúce desaťročia, ba žije až doteraz. Ich náboženské úsilie bolo, žiaľ, najmä u Božieho služobníka Jána Vojtaššáka poznačené neprajnosťou zo strany nastupujúceho ateistického režimu, nespravodlivým súdom a dlhým väznením. Keď si s vďačnosťou pripomíname vysviacku troch slovenských biskupov ako významný historický medzník, nemôžeme nevidieť jeho korene, ktoré siahajú až do cyrilo-metodského obdobia. Nitra totiž bola zvolená pred sto rokmi ako miesto konsekrácie biskupov práve pre svoju historickosť, ako „mesto Metodovo“, a pôsobenie týchto biskupov bolo pokračovaním v brázde cyrilo-metodskej misie. Dnešný deň sa v univerzálnej Cirkvi slávi ako sviatok svätých Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy. Veď oni svojím významom presiahli dobu, v ktorej pôsobili. Vytvorili hodnoty dodnes nábožensky a kultúrne formujúce a stvárňujúce národy Európy, ba i sveta. Ich posolstvo v čase zrodu kresťanskej Európy bolo – osobitne pre slovanské národy – zvlášť potrebné a ostáva aktuálne až do súčasnosti. Oživotvorenie cyrilo-metodských hodnôt je inšpiratívne aj pre dnešného človeka, v časoch, keď sa zdanlivo končí a zaniká tradičná kultúra, pribúdajú pocity neistoty, úzkosti a vyprázdnenosti. Solúnski bratia sú aj dnes poslami nádeje. Potvrdzujú, že náboženské, kultúrne a duchovné úsilie má svoj zmysel, a že je to dlhodobý proces „odovzdávania a prijímania“. Mali by sme sa k ich posolstvu v plnej miere a v správnej podobe vrátiť ako k fundamentu, ktorý má svoju stabilitu. Slová pápeža sv. Jána Pavla II. – vyrieknuté 30. júna 1995 pred tristotisícovým zástupom prevažne mladých, v Nitre-Janíkovciach – stále platia: „Drahí priatelia, uvedomte si, aký neoceniteľný je dar, ktorý ste dostali od Boha. Dostal sa k vám po dlhej ceste generácií od čias svätého Cyrila a Metoda. Prijmite ho v zodpovednej slobode a usilovne ho zveľaďujte.“ Drahí bratia a sestry, zveľaďujeme dar viery aj tým, že sa budeme k náboženským hodnotám hlásiť v nasledujúcich dňoch pri sčítaní obyvateľstva. „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach,“ povedal Pán Ježiš v evanjeliu (Matúš 10,32). Využime, každý osobne, aj túto príležitosť, aby sme potvrdili svoju prináležitosť ku Kristovi a k jeho Cirkvi. Zároveň si pripomeňme, že naša viera nemôže zostať iba „na papieri“, ale má sa uskutočňovať konkrétnym spôsobom: – v modlitbe, bohoslužbe, v praktizovaní lásky k Bohu a k blížnemu, v prejavoch telesného aj duchovného milosrdenstva. Nastávajúci čas je možnosťou hovoriť o viere, pozývať k nej tých, ktorí sa vzdialili, intenzívnejšie svedčiť o pôsobení Boha v našich životoch; aby svet aj naším prostredníctvom počul o jeho láske, aby sa nielen skrze naše slová, ale najmä skutky dozvedel o jeho dobrote. Veľa sme od Pána Boha dostali: veľkodušne, bezodplatne, štedro. Pripomeňme si to, a prijatú veľkodušnosť a štedrosť aj my odvážne prejavujme. „Modlitbou nezmeškáš, almužnou neschudobnieš“, učili naši rodičia. Praktizujme to aj v dnešnej dobe. Robme, čo je v našich silách, aby nik nezostal pozadu, vylúčený, skartovaný – ako nám to pripomína Svätý Otec –, aby sa na nikoho nezabudlo. Aj pri očakávanom sčítaní – drahí bratia kňazi, milí veriaci –, buďme vo farnostiach ochotne nablízku tým, ktorí nemajú k dispozícii moderné technológie. Pomôžme najmä seniorom a bratom a sestrám, ktorí môžu mať obavy, či ťažkosti s elektronickými prostriedkami. Vydávajme v každej situácii vynachádzavé, živé svedectvo o viere, ktorú sme od predchádzajúcich generácií prijali, o nádeji a láske, ktoré uchovávame v našich srdciach. Na záver sa modlíme so zomierajúcim svätým Konštantínom-Cyrilom, ktorého deň narodenia pre nebo (štrnásty február 869) si dnes pripomíname: „Pane, Bože môj, zachovaj verné stádo, nad ktorým si ustanovil mňa, nie súceho a nehodného svojho sluhu. Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby. […] Všetkých spoj do jednoty, učiň ho ľudom znamenitým, jednomyseľným v pravej viere […] spravuj ich svojou mocnou pravicou, skry ich pod ochranu svojich krídel, aby všetci chválili a slávili tvoje meno“ (porovnaj: Život Konštantína, osemnásta kapitola). V úsilí o zachovanie týchto hodnôt vás pozdravujú a žehnajú vaši biskupi.

Prečítať namiesto homílie na Šiestu nedeľu v Cezročnom období, 14. februára 2021

Pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska na Nový rok 2021

Drahí bratia a sestry!

Dnes je Nový rok 2021.  Tento deň je u nás významovo veľmi bohatý:  Je cirkevnou slávnosťou Panny Márie Bohorodičky a svetovým dňom modlitieb za pokoj. Z občianskeho hľadiska je začiatkom nového kalendárneho roka aj Dňom vzniku Slovenskej republiky.

Možno nájsť spoločného menovateľa, ktorým by sa dali tieto rozdielne významy dnešného dňa spojiť?  Áno, významy Nového roka sa spájajú v nás veriacich ľuďoch.  Sme  aj veriaci katolíci  a sme aj občania Slovenskej republiky – vo veľkej európskej rodine národov.

Pravidelne a radi si na Nový rok vinšujeme zdravie,  šťastie a hojné Božie požehnanie.  A hoci dnešný deň slávime, s istou bolesťou si však uvedomujeme, že na nastávajúci rok ešte stále vrhá svoj tmavý tieň svetová pandémia. Oprávnene teda máme strach o seba i svojich drahých.

Preto by nás veľmi potešilo, keby sa naše krásne novoročné vinše skoro a bohato naplnili. Vieme však, že nie všetko, čo v novom roku príde a čo nás čaká, je v našich rukách. Rozhodne potrebujeme veľké Božie požehnanie prameniace z múdrej Pánovej prozreteľnosti.

O štedrom požehnaní sme počuli v dnešných liturgických čítaniach. Z Knihy Numeri sme čítali,  ako Pán posiela Mojžiša za Áronom a jeho synmi, aby v Božom mene žehnali všetok ľud.

So žalmistom sme volali: „Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás!“   A prosili sme „nech nás Pán požehná, a nech si ho ctia všetky končiny zeme“. 

Celá novoročná bohoslužba je našou spoločnou prosbou o požehnanie. Žiadame oň všemohúceho Boha, ktorý je Pán sveta i času. Ale nežiadame ako cudzí, či Bohu neznámi. Práve naopak!  Veď v Liste Galaťanom svätý Pavol zdôrazňuje, že v Ježišovi Kristovi nás Boh prijal za svoje deti:  „Nie si otrok, ale syn!“

Napokon nám svätý Lukáš pripomína Vianoce – teda tú zázračnú chvíľu, keď Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, aby nás vykúpil a aby sme dostali adoptívne synovstvo.

Toto je najhlbší dôvod sviatočnej radosti dnešného dňa. Vďaka Božej láske sa aj my – skrze Krista narodeného z Panny Márie Bohorodičky –  stávame Božími deťmi! Toto synovstvo a dcérstvo sme prijali ako svätý dar, keď sme boli pokrstení. A tento dar zostáva s nami po celý život aj v tomto novom roku, ktorý začíname modlitbou k nebeskému Otcovi o požehnanie.

My vaši biskupi chceme v tomto pastierskom liste pripomenúť dôležitosť duchovného smerovania nás veriacich – i celej spoločnosti –,  aby sme boli počas nastávajúceho roka otvorení tomu potrebnému požehnaniu dobrotivého Pána Boha.

Náš pozitívny vzťah k Bohu, ktorý mnohí ľudia vnímajú ako vzťah k pravej Láske, Pravde, Vernosti a najvyššiemu Dobru, odporúčame postaviť na prvé miesto všetkých našich snažení. Lebo vždy – či si to uvedomujeme alebo nie – sme Božie stvorenia a stále existujeme z Božej milosti (porovnaj  Ján 1, 16;  Skutky 17, 28).

V tomto roku sa na Slovensku od 15. februára do 31. marca uskutoční celoštátne elektronické sčítanie ľudu. Sčítanie sa koná opäť po desiatich rokoch. Je to známa a logisticky náročná udalosť s veľkým dosahom. Sčítanie má podať presnejší obraz o Slovensku, o jeho bohatstve či chudobe, o jeho vzdelaní a kultúre. A má podať obraz aj o náboženskej situácii: o tom, koľko je na Slovensku veriacich – katolíkov latinského i gréckeho obradu, evanjelikov, pravoslávnych a iných, a koľko je takých, ktorí sa považujú za neveriacich. Otázka náboženskej viery a príslušnosti k cirkvi je dôležitá a vyžaduje si pravidelné spresnenie.

Toto prihlásenie sa ku svojej cirkvi má za úlohu utvoriť čo najvernejší obraz o náboženskom stave obyvateľov Slovenska. Čo naši ľudia slobodne vyznávajú, kam nábožensky patria, kam ich zaradil ich krst, ktorý dosiaľ nepopreli. Žijeme v slobodnej a demokratickej spoločnosti, a preto môžeme bez obáv vyznávať svoju vieru. Využime to! Už sa nemusíme báť prenasledovania, a krstiť svoje deti nemusíme dávať tajne, ako to bolo v minulosti.

Žijeme v Európe, ktorá vyrástla a dosiaľ čerpá zo židovsko-kresťanského duchovného dedičstva. Kristova Cirkev sa rozprestiera po celom svete (porovnaj Matúš 24, 14; Rimanom 1, 8; Kolosanom  1, 5).  Patria do nej všetci, ktorí boli pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Zahrnutí do nej sú aj tí, ktorí sa azda od cirkvi vzdialili;  tí ktorí občas pochybujú o viere.  Cirkev na všetkých týchto pamätá a stále ich pokladá za svojich synov a dcéry. Denne sa za nich modlí, aby vytrvali vo viere, aby niesli svoj kríž a aby nikdy nepopreli svoj krst.

Pevne veríme, že Božia láska je väčšia ako naše srdce (porovnaj Prvý  Jánov 3, 20) a dáva sa svetu aj pre nich (porovnaj Ján 3, 16).  Nech aj títo pri sčítaní zaznačia do príslušnej rubriky, že sú pokrstení;  že srdcom patria do svojej cirkvi.

Francúzsko na jeseň minulého roka opätovne zakúsilo vlnu islamského terorizmu. Mnohé krajiny sveta odvtedy viac hľadia na túto ťažko skúšanú krajinu a vyjadrili jej aj úprimnú sústrasť. Pripomeňme si dlhodobý odvážny postoj tejto krajiny, ako ho vyjadruje jej prezident:  „Zoči-voči  fanatizmu si Francúzsko zachová svoje duchovné a hodnotové základy!“.

Vieme, že Francúzsko je sekulárna krajina.  A predsa – jej odhodlanie zachovať si „svoje duchovné a hodnotové základy“ je príkladné. O čo viac by sme mali byť odhodlaní my kresťania, keď ide o prihlásenie sa k svojim duchovným hodnotám a ku svojej viere!

Drahí bratia a sestry! Nie je našou úlohou odsudzovať tých, ktorí neveria. My si však buďme vedomí, že kresťanská viera je naše bohatstvo.

Tak ako sa slobodne prihlásime k tomu, že sme muž či žena;  ako sa prihlásime ku svojej národnosti – slovenskej, maďarskej, rómskej a inej – tak sa prihlásme aj k viere svojej cirkvi. 

Nepoprime to, čím sme, bez ohľadu na akékoľvek politické presvedčenie. Náš krst a naša príslušnosť k cirkvi nás ponad tieto rozdiely spája. Nech naše Slovensko ukáže, aké v skutočnosti je. A ak niekto popiera  cirkev a Boha, nech sa – na svoju zodpovednosť – podľa toho zariadi. Je to vec jeho svedomia. My máme svedomie veriace.

Slovensko patrí medzi kresťanské národy už tisíc rokov – od čias sv. Cyrila a Metoda. Keď sa vám prihovárame a povzbudzujeme vás, aby sme sa všetci priznali k svojmu krstu, tým sa my biskupi snažíme plniť úlohu nástupcov apoštolov: povzbudzovať a utvrdzovať všetkých vo viere.

Prosíme, bojujme dobrý boj viery (porovnaj Prvý Timotejovi  6, 12). Robme všetko, aby sme aj my raz počuli slová, ktoré čítame v poslednej knihe Nového zákona, v Zjavení apoštola Jána (2, 13):  „Pridŕžaš sa môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa“.

Ježiš všetkým sľubuje: „Kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi“ 
(Lukáš 12, 8).  Priznajme sa k Ježišovi Kristovi! Samozrejme, v novom roku svoju vieru nielen s odvahou vyznajme, ale podľa nej aj žime! Buďme verní evanjeliu vo svojich skutkoch. Buďme pre našu krajinu soľou a svetlom. Usilujme sa čo najviac prispievať k spoločnému dobru. Nebojme sa námahy. Naša viera nech nás posilňuje zostať v prvej línii všetkých dobrých zápasov. Nech nás posilňuje, aby sme sa neschovávali za druhých a nepýtali sa, čo iní môžu urobiť pre nás, ale čo my – ako Kristovi učeníci – môžeme urobiť pre všetkých. Kde je lakomstvo, preukážme štedrosť. Kde je nenávisť, prejavme lásku. Kde je hnev, rozsievajme pokoj. „Žehnajte a nepreklínajte“, hovorí Sväté písmo (Rimanom 12, 14).

Keď teda dnes slávnosťou Bohorodičky Panny Márie vstupujeme do nového roka a prosíme o Božie požehnanie, pripomeňme si, že aj my sami máme druhých požehnávať a byť pre nich požehnaním.

Drahí bratia a sestry, začíname nový rok, v ktorom budeme môcť smelo vyznať svoju vieru aj príslušnosť ku svojej Cirkvi. Prihlásme sa k Ježišovi Kristovi a k jeho Matke Panne Márii. Otvorme sa aj týmto spôsobom pre potrebné Božie milosti a požehnanie do celého nasledujúceho roka.

Nech nás v ňom sprevádza materinská starostlivosť a nebeský príhovor Bohorodičky, Panny Márie!

Srdečne vás pozdravujú a žehnajú vaši biskupi!

Od 1. januára do 24. januára 2021 budú pozastavené verejné bohoslužby

Zdroj: TKKBS.SK

Bratislava 31. decembra (TK KBS) Na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 808 z 31. decembra 2020, ktoré obmedzuje slobodu pobytu a pohybu zákazom vychádzania a na základe Vyhlášky 77 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, nadobúdajúcej účinnosť 1. januára 2021, budú vo všetkých slovenských diecézach a eparchiách od 1. januára až do 24. januára 2021 pozastavené verejné slávenia bohoslužieb. Slovenskí biskupi toto nariadenie zobrali na vedomie a kňazov i veriacich žiadajú o jeho dodržanie, zároveň tiež prosia o veľkú trpezlivosť, ktorá bude pre dané obdobie mimoriadne potrebná.

Kňazi môžu sláviť v chrámoch súkromné bohoslužby bez účasti veriacich. Slávenie bohoslužby vyplýva aj vzhľadom na nariadenia z povahy ich zamestnania. Takéto súkromné bohoslužby je možné streamovať. Kňazovi pri tom však smie pomáhať len nevyhnutná asistencia. Počet osôb pre streamovanie súkromnej bohoslužby je na základe platného zákazu stretávania obmedzený na kňaza plus max. 5 osôb. Túto výnimku ale zároveň kvôli striktnému obmedzeniu pohybu teraz nemožno uplatniť v takom zmysle, aby sa na súkromné bohoslužby v chrámoch pozývali či prihlasovali rôzne rodiny podľa poradovníkov, zapísaných úmyslov, atď.

Krsty, sobáše a pohreby je možné sláviť, sú však obmedzené maximálnym počtom 6 účastníkov a podmienené dodržaním hygienických opatrení.

Chrámy nie je nariadené zamknúť: nesmú sa v nich ale konať nijaké hromadné podujatia: to sa týka verejného spovedania, aj rozdávania svätého prijímania.

V nebezpečenstve smrti je, samozrejme, možné individuálne vyslúžiť potrebné sviatosti zomierajúcemu.

Pastiersky list Mons. Stanislava Stolárika na Sviatok Svätej Rodiny, 27.12.2020

Drahí bratia a sestry!

Všetkých, ktorí s otvoreným srdcom privítali Rok Eucharistie prežívaný v našej diecéze od januára 2020, zaskočila pandémia a pomenila naše plány. Ale horliví sa modlili doma a na diaľku sa duchovne spájali s Pánom prítomným v Eucharistii a prijímali ho prostredníctvom duchovného sv. prijímania. Keď sa dalo, zastavili sa v kostole alebo aspoň pred zatvoreným kostolom… Zjednocovali sa so stanovenými úmyslami modlitieb. Kňazov, ktorí nemali obmedzenímprerušený prístup do kostola, som povzbudzoval k tomu, aby v čase pandémie, kedy boli odbremenení od niektorých ďalších povinností, každý jeden z nich využil vynikajúcu príležitosť, možnosť, priam šancu „zavrieť“ sa v Božom chráme a neustále sa klaňať Ježišovi prítomnému v Eucharistii. Vyjadril som to slovami: „Keď inokedy veľa rozprávame ľuďom o Bohu, teraz priam zavretí v Božích chrámoch, veľa rozprávajme Bohu o nám zverených ľuďoch. Ľudia prežívajú koronavírus, prežívajú obavy o svoje rodiny, o svoju prácu a o všeličo ďalšie, čo s tým súvisí. Rozprávajte Bohu o všetkých ich problémoch a prednášajte prosby svojich veriacich Ježišovi v Eucharistii.“

Pre každého to bol ťažký čas a v závere Roka Eucharistie v našej diecéze si uvedomujeme, že sme ho nemohli prežiť ako sme chceli. Preto som sa rozhodol, že chceme ostať ako diecéza pri Eucharistickom Pánovi aj v roku 2021. Chceme tak zintenzívniť svoj vzťah k Ježišovi, ku sv. omši, k stretnutiam s Ním v adoráciách…

Rok 2021 však bude patriť aj kňazom. Bude to Rok Eucharistie a kňazstva. Rok vďaky za dve sviatosti, ktoré Pán ustanovil pri Poslednej večeri a rok prehlbovania vedomia a prežívania zmyslu týchto sviatostí. Keby nebolo kňazov, nebolo by ani Eucharistie. Ježiš však pamätal aj na túto potrebu Božieho ľudu a po prvej sv. omši vo Večeradle, ktorú slúžil On sám, dal moc slúžiť sv. omšu apoštolom, cez ktorých až do konca sveta bude prechádzať táto moc na každého vysväteného kňaza.  S veľkou vážnosťou povedal apoštolom: “Toto robte na moju pamiatku“ (Lk 22,19). Rok 2021 je veľkou šancou ďakovať, prosiť za kňazov, vyprosovať nových kňazov… Viac hovoriť o kňazoch Bohu a Panne Márii. ako medzi sebou…  Ale bude to aj čas osobne vyhodnotiť svoj postoj k sv. omši a ku kňazom. Lebo hovoriť o kňazskej službe znamená hovoriť o večnosti. Ba môžeme povedať: od osobného postoja ku kňazstvu sa odvíja aj náš záujem žiť v Božej milosti, lebo nám ju sprostredkúvajú kňazi; a tiež záujem o večný život.

Americký kardinál Timothy Dolan spomína, s akou obavou a netrpezlivo čakali v nemocnici na výsledok druhej operácie, ktorej sa musela podrobiť jeho mama. Keď konečne vyšiel z operačky chirurg a uistil ich, že všetko dopadlo dobre a môžu byť kľudní, v nemocničnom rozhlase odznel oznam, že o 10 minút začína v nemocničnej kaplnke sv. omša. Vtedy sa udialo čosi zvláštne. Chirurg sa hneď ospravedlnil rodine a povedal: „Už musím ísť, lebo keď nestihnem sv. omšu, celý deň budem mať nanič!“ Nejedného človeka by iste prekvapilo, prečo chirurg znova nevyjadril radosť nad podarenou operáciou, ale vydal svedectvo, kde čerpá dennodenne silu vo svojej náročnej práci. V tejto súvislosti si dovolím povedať: možno aj počas pandémie, keď bol obmedzený prístup na sv. omše, mohol každý v sebe spoznať pravdu o tom, aký má vzťah k sv. omši, či mu chýba alebo je pre neho „záležitosťou“, voči ktorej sa stavia ľahostajne…

Pre nás kňazov je veľmi oslovujúci príbeh hrdinského čínskeho arcibiskupa Dominika Tanga, ktorý bol 21 rokov vo väzení pre vernosť Cirkvi a Svätému Otcovi. Po piatich rokoch na samotke, vo vlhkej kobke bez okna, mu väznitelia oznámili, že môže opustiť celu na niekoľko hodín a robiť si čo chce. O čom mohol vtedy rozmýšľať? Dať si po piatich rokoch konečne teplú sprchu? Alebo požiadať o nové a teplejšie oblečenie? Poprechádzať sa niekde v lese? Zavolať či napísať rodine? „Tak, čo to bude?“ opýtal sa dozorca. „Rád by som odslúžil sv. omšu!“ odpovedal arcibiskup Tang.

Takýchto príkladov z obdobia totality máme veľa aj z nášho prostredia. Bolo by veľkou chybou, keby sme na ne zabúdali. Teším sa každej aktivite kňaza alebo predstaviteľov miest a obcí, ktorí vedia aj verejne oceniť duchovnú službu kňaza v jednotlivej farnosti. Nespomínam to preto, aby som z nás kňazov robil nejakých „supermanov“. My kňazi máme tiež svoje ľudské chyby, nedostatky, slabosti i hriechy. My prví máme prosiť Pána o odpustenie. Aj vás, milovaní bratia a sestry Rožňavskej diecézy, ako váš diecézny biskup, úprimne prosím v tejto chvíli o odpustenie všetkého, čím sme sa voči vám previnili alebo vás pohoršili.

V dnešný sviatok Svätej Rodiny je to zvlášť vhodné, pretože naozaj všetci tvoríme jednu Božiu rodinu a potrebujeme si navzájom pomáhať i odpúšťať a navzájom sa podporovať. Naša prosba za nás kňazov a nové kňazské povolania je práve o tom: práve preto, že sme slabí, veľmi potrebujeme pomoc všetkých členov Božej rodiny našej diecézy. Preto vám za vaše modlitby a podporu už teraz vyslovujem úprimné „Pán Boh zaplať!“ A že my kňazi sa za vás, ktorí žijete v našich farnostiach neustále modlíme a slúžime za vás sv. omše, zvlášť v nedele a v prikázané sviatky, o tom vás ubezpečujem. V každej rodine má každý svoje miesto. Keď chýba otec alebo mama, časom sa to ukáže. Ak v Božej rodine je miesto kňaza prázdne, aj to sa časom prejaví. Ale ako aj nerešpektovanie rodiča, tak aj podceňovanie kňazskej služby sa skôr-neskôr dostaví – ako následok – najčastejšie na rozbitých rodinách a aj na mladých ľuďoch, ktorých neúplná rodina poznačí často na celý život. Podľa Božieho plánu je v Božej rodine miesto kňaza veľmi dôležité. Skúste o kňazskej službe rozprávať aj doma. Mnohí sme dnes kňazmi aj preto, že sa u nás hovorilo o kňazskej službe s úctou. A tiež preto, že sme boli vedení rodičmi, aby sme si konali pobožnosti prvých piatkov a prvých sobôt, ku ktorým dnes mnohí pridávajú aj adorácie na prvé štvrtky mesiaca za kňazské povolania. V niektorých rodinách a farnostiach sa rodili kňazské povolania aj cez praktizovanú úctu a pobožnosti k sv. Jozefovi, najmä v mesiaci marec a možno aj v prvé stredy v mesiaci. Zvlášť teraz, keď sme začali prežívať Rok sv. Jozefa, ktorý vyhlásil Svätý Otec František 8. decembra (2020), pocíťme veľké povzbudenie, pozvanie objaviť či viac prehĺbiť osobnú úctu k tomuto svätcovi.

S vopred vyslovenou vďakou vás prosím o modlitby a obety počas celého Roka Eucharistie a kňazstva. Nech v každom chráme, tak ako je to napr. pri vstupe do našej rožňavskej katedrály, je na dostupnom a viditeľnom mieste obraz Rožňavskej Panny Márie a pod ňou dobre čitateľná modlitba k nej samotnej a za kňazské povolania. K dispozícii budú aj obrázky s týmito modlitbami v slovenskom aj maďarskom jazyku. Obraz Rožňavskej Panny Márie môže byť samozrejme spolu s modlitbou k nej a s modlitbou za kňazov aj v školách, v rôznych cirkevných zariadeniach, v nemocničných kaplnkách…

Všetkým zainteresovaným – najmä kňazom, katechétom a animátorom odporúčam venovať počas tohto Roka väčšiu pozornosť miništrantom. Nech dostávajú príležitosť začínať ako „malí“ služobníci oltára, aby, keď Pán Boh dá, aspoň niektorí z nich mohli Pánovi slúžiť pri oltári raz ako „veľkí“.

Nech sa pred záverečným požehnaním na konci každej sv. omše, všetci v kostole spoločne s kňazom pomodlia modlitbu za kňazov. Vopred vám ďakujem, ak sa túto modlitbu budete modliť aj v rodinách, spoločenstvách i súkromne, na cirkevných školách i na hodinách náboženstva aj na ostatných školách. Nech je nový rok 2021 rokom duchovnej obnovy kňazov i zrodením nových kňazských a rehoľných povolaní. Pamätajme na slová Pána Ježiša, ktorý nás povzbudzuje: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu“ (Mt 9, 37-38). Veď v tomto roku som vysvätil dvoch kňazov, ale pochoval troch. Ubúdajú robotníci v Pánovej vinici, ale ubúdajú aj sily…

„Proste a dostanete!“ (Mt 7,7), ubezpečuje Ježiš a tiež: „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18, 19-20). Prosme s dôverou za kňazov, aby nás bezpečne previedli pozemským životom a priviedli do večnosti. Prosme i ďakujme za kňazov (biskupa), ktorí nás pokrstili, pripravili na sv. spoveď a sv. prijímanie, ktorí nám vyslúžili i ďalšie sviatosti. Nezabúdajme prosiť i ďakovať za kňaza, ktorý bude stáť pri našom umieraní, aby nás zaopatril svätými sviatosťami, i za kňaza, ktorý nás bude pochovávať. Teda za všetkých kňazov, ktorí nás sprevádzajú od kolísky až do večnosti. Vo svojich modlitbách sa „neochvejne držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo „verný je ten, ktorý dal prisľúbenie“ (Hebr 10, 23). A Ježiš jasne prisľúbil: „Proste a dostanete!“ (Mt 7,7), preto On vypočuje naše prosby vo svojom čase.

V  Roku Eucharistie v diecéze sme sa tešili na návštevu relikvie srdca sv. Jána Máriu Vianneya v Rožňave a v Brezne. Nemohla sa uskutočniť, ale veríme, že sa tak stane v roku 2021. Zároveň sv. Jána Viannea vyhlasujem za patróna Roka Eucharistie a kňazstva v našej diecéze. Nech aj na jeho príhovor nám všetkým Boh udelí milosť, aby sa naše kňazské srdcia stávali stále viac srdcami podľa Ježišovho i Máriinho Srdca. Aby každý z nás kňazov sme si zodpovedne zastali miesto, ktoré nám cez biskupa (pre mňa – biskupa – cez Svätého Otca) zveril Boh. Aj modlitby za kňazov budú krásnym krokom v príprave na 250. výročie vzniku našej Rožňavskej diecézy, ktoré budeme sláviť v roku 2026.

S prísľubom stálej Pánovej prítomnosti vám všetkým prajem milostiplný Nový rok, Božie požehnanie a ochranu Panny Márie, sv. Jozefa a sv. Jána Nepomuckého, ktoré nech vstúpia do každej rodiny, do každého spoločenstva. Nech Pán premieňa každé ľudské srdce a prináša mu pokoj, nádej a radosť.

Všetkým vám žehnám v mene + Otca i + Syna i + Ducha Svätého.

          + Mons. Stanislav Stolárik                     

                rožňavský biskup

Zdroj: Biskupský úrad Rožňava

Usmernenie k verejným bohoslužbám platné od soboty 19.12.2020

Zdroj: Biskupský úrad Rožňava

Na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 45 zo 17. decembra 2020, ktorá nadobúda účinok v sobotu 19. decembra 2020, vstupujú do platnosti nové pravidlá, ktoré sa budú týkať aj bohoslužieb počas Vianočných sviatkov. Verejné bohoslužby počas plánovaného lockdownu od 19. decembra 2020 do 10. januára 2021 budú pokračovať, avšak s tým rozdielom, že počet účastníkov sa kvôli zhoršenej epidemiologickej situácii zníži na 25 percent kapacity miest na sedenie v chrámoch. V praxi to znamená, že každá druhá lavica v kostole zostane prázdna, a v rámci obsadených lavíc bude medzi sediacimi vždy jedno miesto voľné. Okrem toho, na základe vyhlášky zostávajú v platnosti všetky doteraz platné prísne hygienické opatrenia.

Vzhľadom na celkovú situáciu, vatikánska Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí vydala 16. decembra 2020 dekrét, ktorý umožňuje ordinárom výnimočne dovoliť kňazom sláviť až štyri bohoslužby v jeden deň, a to na slávnosti 25. decembra, 1. januára a 6. januára. Slovenskí biskupi preto povzbudzujú kňazov, aby na základe pastoračnej skúsenosti a poznania miestnych okolností vhodne využili túto možnosť, a pomohli tak znížiť riziko zhromažďovania väčšieho počtu osôb na jednej sviatočnej bohoslužbe. Zároveň tiež kňazov i všetkých veriacich prosia o zvýšenú trpezlivosť, ohľaduplnosť a snahu prežiť Vianočné sviatky v pokoji, so skutočne duchovným úžitkom.

Zdroj: TKKBS

Nové pravidlá pre slávenie Bohoslužieb od 16.11.2020

Zdroj: Konferencia biskupov Slovenska

Bratislava 13. novembra (TK KBS) Od pondelka 16. novembra budú na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva platiť nové pravidlá, ktoré sa týkajú aj slávenia verejných bohoslužieb. Oboznámiť sa s vyhláškou v plnom znení možno TU.

Kľúčová informácia sa týka obnovenej možnosti tzv. šachovnicového sedenia, ktoré sa používalo aj pri uvoľňovaní opatrení v prvej vlne. Veriaci v kostole môžu využiť lavice alebo stoličky takým spôsobom, že medzi obsadenými miestami ostane vždy jedno miesto voľné, a v každom nasledujúcom rade sa neobsadené miesto posunie o jedno do strany – tak, aby ľudia nesedeli v rade za sebou.

Upozorňujeme, že toto uvoľňujúce pravidlo má výhradnú platnosť pre sediacich a využiť sa môže polovica existujúcej kapacity kostola. Napríklad, ak je v kostole 100 miest na sedenie, bohoslužby sa môže zúčastniť 50 veriacich.

Zároveň pamätajme, že nebol zrušený zákaz zhromažďovania. Pre verejné bohoslužby máme teda konkrétne definovanú možnosť využiť polovicu miest na sedenie v chrámoch, ale nemôžeme pozývať ďalších ľudí, aby zaplnili aj miesto na státie, alebo sa zhromažďovali vo väčších počtoch pred chrámom.

Treba tiež zreteľne a jasne zdôrazniť, že stále platia všetky hygienické opatrenia: povinné sú rúška, dezinfekcia pri dverách, nepodávanie rúk, nepoužívanie otvorených nádobiek so svätenou vodou, dezinfekcia rúk kňazov pred rozdávaním svätého prijímania, rozdávanie Eucharistie do rúk – okrem prípadov objektívnej nemožnosti, dezinfekcia použitých nádob a taktiež pravidelná dezinfekcia priestorov, hlavne dotykových plôch, kľučiek, podláh a predmetov.

Kto nedodrží základné pravidlá, berie na seba zodpovednosť za to, že o uvoľnenie, ktoré sa dosahovalo veľmi zložitým a ťažkým spôsobom, znovu prídeme!

V daných okolnostiach treba ešte seniorov, chronicky chorých a rizikové skupiny požiadať, aby návštevy bohoslužieb zvážili, prípadne pre dôchodcov zaviesť osobitnú svätú omšu v nedeľu. Stále, samozrejme, platí všeobecný dišpenz od povinnej účasti.

Biskupi kňazov veľmi povzbudzujú k pastoračnej horlivosti, aby vychádzali v ústrety a boli ľuďom k dispozícii, najmä pre vysluhovanie sviatostí, ale aj pre ďalšie naliehavosti. Treba, samozrejme, primerane dbať na hygienu a fyzické zdravie, nesmieme však zanedbať ani náležitú duchovnú starostlivosť o veriacich.

Taktiež opätovne pozývajú k modlitbe, s dôrazom na pokoj, rozvahu a trpezlivosť kňazov aj veriacich, ktorá bude vzhľadom na okolnosti veľmi potrebná.

Modlitba za Slovensko

Všemohúci Bože, Otče,
tvoj Syn nás uistil, že ak ťa budeme o niečo spoločne prosiť v jeho mene, splníš našu žiadosť.
Obraciame sa na teba v našej núdzi a utrpení,
spôsobenými pandémiou
a prosíme ťa o záchranu tela i duše chorých,
o múdrosť, silu a lásku pre všetkých, čo sa o nich starajú,
o nádej a dôveru pre tých, čo sa cítia ohrození,
o rozvážne, starostlivé a spravodlivé riešenia pre tých, čo majú
politickú zodpovednosť v rozličnom stupni.

Daj nám veľkú trpezlivosť pri zachovávaní vyžadovaných pravidiel a nariadení.

Pomáhaj nám, aby sme si uvedomovali, že sme chorí a ohrození
nielen na tele, lež aj duchovne a morálne.
V srdciach mnohých vyhasla láska k tebe i k blížnemu,
stali sme sa sebeckými, bezohľadnými, dali sme sa zotročiť
mamonou a nemravnosťou.
Vlej do našich otupených a zaslepených sŕdc jas pravdy a lásky tvojho Ducha; daj nám poznať v čom sa nám treba zmeniť a posilňuj nás, aby sme sa k tomu aj úprimne a vytrvalo odhodlali.
Predkladáme ti tieto naše prosby aj na príhovor Sedembolestnej Matky tvojho Syna, ktorú si nám dal za patrónku.
S jej pomocou sa chceme stávať jedni pre druhých bratmi a sestrami a tvojimi synmi a dcérami.
Dôverujeme aj v príhovor našich vierozvestcov, svätých Cyrila a Metoda, ako aj ich pokračovateľa z nášho ľudu, svätého Gorazda.
Nech nám vyprosujú uvedomenie si veľkého daru viery a krstu a ochotu snažiť sa žiť kresťansky v našej dobe.
O to všetko ťa prosíme skrze tvojho Syna, ktorý sa za nás obetoval, vstal z mŕtvych a s tebou žije a kraľuje na veky vekov. Amen.

Z poverenia predsedu KBS komunikoval Generálny sekretariát KBS v Bratislave

Od 2. novembra je možné sláviť verejné bohoslužby, avšak len s obmedzeniami

Zdroj: Tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska

Bratislava 2. novembra (TK KBS) Na základe Uznesenia Vlády SR č. 693 z 28. 10. 2020 a vyhlášky č. 12 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z 29. 10. 2020 je od 2. 11. 2020 opäť možné sláviť verejné bohoslužby pre tých, ktorí sa vedia preukázať:

a) potvrdením o negatívnom výsledku RT-PCR testu vykonaným od 29. októbra 2020 do 1. novembra 2020 (alebo počas trvania zákazu vychádzania)

b) certifikátom vydaným Ministerstvom zdravotníctva SR s negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území EÚ na ochorenie COVID-19 vykonaným od 29. októbra 2020 do 1. novembra 2020 subjektom podieľajúcim sa na celoplošnom testovaní „Spoločná zodpovednosť“.

Verejné bohoslužby budú však stále ako hromadné podujatia limitované počtom 6 účastníkov. Kňazov preto prosíme o aplikovanie pastoračnej múdrosti pri uvedení tohto obmedzenia do praxe, s ohľadom na lokálne podmienky (teoreticky sa svätej omše môžu zúčastniť napríklad členovia rodiny, na úmysel ktorej sa bohoslužba slávi).

Chrámy môžu byť otvorené pre osobnú modlitbu a vysluhovanie sviatostí (podávanie svätého prijímania, svätá spoveď). Vysluhovanie sviatostí však treba uskutočňovať individuálnym spôsobom – tak, aby nenadobúdalo charakter hromadného podujatia.

Limit pre počet prítomných v chráme pre osobnú modlitbu v jednom okamihu je daný rozlohou chrámu: počet prítomných nesmie prekročiť jednu osobu na 15m2 plochy chrámu.

V chrámoch je potrebné viditeľne (na dverách alebo vo výveske) umiestniť nasledovné oznamy:

1. V prípade vzniku akútneho respiračného ochorenia, je osoba povinná zostať v domácej izolácii.

2. Ak sa u osoby prejavia príznaky akútneho respiračného ochorenia, treba telefonicky kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára a opustiť miesto hromadného podujatia.

3. Zákaz podávania rúk.

Ohľadom krstov, sobášov a pohrebov zostáva v platnosti to, čo doteraz (pre najbližších príbuzných, s limitom jedna osoba na 15m2 chrámu v interiéri a 2m rozostupy v exteriéri).

V nových okolnostiach znovu pripomíname vyjadrenie predsedu KBS Mons. Stanislava Zvolenského: „Čo sa týka mnohých konkrétnych, praktických otázok, ktoré kňazi aj veriaci kladú, treba povedať, že v danej situácii nie je možné dať všetky presné odpovede. Je však potrebné, aby sa každý oboznámil s platnými pravidlami, a na ich základe kňazi zvážili ako prakticky vyjsť v ústrety konkrétnej pastoračnej potrebe. […] Prosím kňazov o aplikovanie pastoračnej múdrosti, s primeranou obozretnosťou, keďže situácia v spoločnosti je vážna. Ak by sa v konkrétnom prípade ukázalo, že určitú vec nemožno kvôli zákazu vychádzania robiť takým spôsobom, pre aký sa kňaz rozhodol, treba s pokojom a bez hádky prijať upozornenie poriadkových zložiek, vysvetliť dobrý úmysel konania a následne sa zariadiť podľa ich pokynov.“

TK KBS / Martin Kramara

K správe bolo vydané AUDIO

Pre Cirkev na Slovensku platí oddnes pôst za odvrátenie koronavírusu

Zdroj: Tlačová kancelária Konferencie Biskupov Slovenska

Bratislava 30. októbra (TK KBS) Biskupi Slovenska vyhlásili prísny pôst za odvrátenie pandémie koronavírusu. Zároveň veriacich pozývajú modliť sa pravidelne „Modlitbu za Slovensko“.

„Od 30. októbra až do 18. decembra 2020, teda na osem po sebe nasledujúcich piatkov, biskupi vyhlasujú pre celú Katolícku cirkev na Slovensku prísny pôst za odvrátenie pandémie. Veriaci medzi 18. a 60. rokom života, ktorí sú celkom zdraví a netrpia žiadnymi ochoreniami, nech sa počas týchto ôsmich piatkov postia takým spôsobom, ako sa zvykneme postiť na Veľký piatok. To znamená, nech sa zdržia mäsitých pokrmov a nech sa najedia dosýta len raz za deň – s tým, že môžu ešte dvakrát požiť menší pokrm,“ uviedol predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský.

„Keďže tradícia Cirkvi hovorí aj o ďalších prostriedkoch pokánia, do pozornosti všetkým ukladáme modlitbu a almužnu. Tieto dva spôsoby môžu využiť aj tí, pre ktorých zdravie by bolo neprimerané zachovávať prísny pôst. V týchto časoch, keď naši bratia a sestry žijúci na okraji spoločnosti majú ešte menšie možnosti zaobstarať si to, čo potrebujú pre život, nech teda veriaci neváhajú konať viacej skutkov kresťanskej lásky, najmä poskytovať almužnu núdznym. Berme to ako kresťanskú povinnosť, aby najchudobnejší nezostali bez pomoci! Slovenskí biskupi tiež povolávajú modliť sa každý deň nasledujúcu modlitbu za Slovensko, a šíriť ju intenzívne medzi všetkými veriacimi,“ uviedol predseda Konferencie biskupov Slovenska.

Zaroveň dodal: „Pôst nie je povinný pod hriechom, čo znamená, že je dobrovoľný. Ale pre každého z nás platí povinnosť, aby sme sa neprevinili nielen myšlienkami, slovami, skutkami ale aj zanedbávaním dobrého, a tak každý, komu je to len trochu možné, aby nezanedbal to, čo je dobré, nech sa nasledujúce piatky postí a tak vytvoríme kajúce duchovné spoločenstvo,“ dodal arcibiskup Zvolenský.

O pôste rozhodli na 97. plenárnom zasadaní Konferencie biskupov Slovenska (KBS), ktoré sa konalo prostredníctvom internetu 26. a 27. októbra 2020.

Modlitba za Slovensko

Všemohúci Bože, Otče,
tvoj Syn nás uistil, že ak ťa budeme o niečo spoločne prosiť v jeho mene, splníš našu žiadosť.
Obraciame sa na teba v našej núdzi a utrpení,
spôsobenými pandémiou
a prosíme ťa o záchranu tela i duše chorých,
o múdrosť, silu a lásku pre všetkých, čo sa o nich starajú,
o nádej a dôveru pre tých, čo sa cítia ohrození,
o rozvážne, starostlivé a spravodlivé riešenia pre tých, čo majú
politickú zodpovednosť v rozličnom stupni.
Pomáhaj nám, aby sme si uvedomovali, že sme chorí a ohrození
nielen na tele, lež aj duchovne a morálne.
V srdciach mnohých vyhasla láska k tebe i k blížnemu,
stali sme sa sebeckými, bezohľadnými, dali sme sa zotročiť
mamonou a nemravnosťou.
Vlej do našich otupených a zaslepených sŕdc jas pravdy a lásky tvojho Ducha; daj nám poznať v čom sa nám treba zmeniť a posilňuj nás, aby sme sa k tomu aj úprimne a vytrvalo odhodlali.
Predkladáme ti tieto naše prosby aj na príhovor Sedembolestnej Matky tvojho Syna, ktorú si nám dal za patrónku.
S jej pomocou sa chceme stávať jedni pre druhých bratmi a sestrami a tvojimi synmi a dcérami.
Dôverujeme aj v príhovor našich vierozvestcov, svätých Cyrila a Metoda, ako aj ich pokračovateľa z nášho ľudu, svätého Gorazda.
Nech nám vyprosujú uvedomenie si veľkého daru viery a krstu a ochotu snažiť sa žiť kresťansky v našej dobe.
O to všetko ťa prosíme skrze tvojho Syna, ktorý sa za nás obetoval, vstal z mŕtvych a s tebou žije a kraľuje na veky vekov. Amen.

[Text modlitby vo formáte PDF na stiahnutie]

Biskupi k modlitbe zároveň odporúčajú pripojiť modlitbu posvätného ruženca, čítanie Svätého písma a konkrétne skutky lásky k blížnemu.

K správe bolo vydané AUDIO

Sväté omše vo farnosti Málinec od 18.10.2020

Sväté omše bude možné sláviť v počte 6 osôb vrátane kňaza
Zdroj: Konferencia Biskupov Slovenska

Bratislava 14. októbra (TK KBS) Úrad verejného zdravotníctva vydal v stredu 14. októbra večer konečnú verziu opatrení, ktoré budú záväzné od štvrtka 15. októbra 2020. Z dokumentu vyplýva, že hromadné podujatia napokon nebudú zakázané úplne: bude možné ich konať so zásadným obmedzením, teda maximálne do 6 osôb. 

Po konzultácii s Úradom verejného zdravotníctva hovorca KBS Martin Kramara potvrdil informáciu, že toto pravidlo sa vzťahuje aj na bohoslužby. Znamená to, že slávenie verejných bohoslužieb zostáva možné, avšak s limitom 6 osôb, vrátane kňaza, podobne, ako je tomu v tejto chvíli napríklad aj v Českej republike. 

„Hoci to nie je veľká zmena, bude predsa uskutočniteľné, aby na svätú omšu prišla napríklad aspoň rodina, na ktorej úmysel je daná bohoslužba slávená,“ povedal pre TK KBS Martin Kramara s tým, že KBS o danej veci už informovala biskupov, a momentálne sa pripravuje aktualizácia informácií pre kňazov.

Celodenná poklona Najsvätejšej Oltárnej sviatosti

Veľký piatok a Biela sobota sú dva dni v roku, keď každý z nás prichádza do kostola a pokľakne pred Božím hrobom, aby rozjímal o Pánovom utrpení a smrti, ako aj o jeho zostúpení k zosnulým. Veriaci, ponorený do modlitby, pozerá na sochu mŕtveho Krista ležiaceho v hrobe a adoruje Najsvätejšiu sviatosť, a tak s nádejou očakáva slávny deň Kristovho zmŕtvychvstania.

Aj v našom farskom kostole v Málinci je možnosť celodennej poklony.

« ‹ z 4 › »

Článok si môžete prečítať na stránke Katolíckych novín.

Ako najlepšie stráviť čas pri Pánovom hrobe? Na túto otázku dáva odpoveď obežník Kongregácie pre bohoslužbu O príprave a slávení veľkonočných sviatkov z roku 1988: „Odporúča sa spoločne sláviť posvätné čítanie a ranné chvály v Piatok umučenia a smrti Pána a na Bielu sobotu. (…) Túto časť liturgie hodín treba zachovať v nábožnosti veriacich, aby aj jej prostredníctvom úctivo rozjímali o umučení, smrti a pochovaní Pána a očakávali zvesť o jeho zmŕtvychvstaní“ (bod 40).

„Pre veľký pastoračný význam nech sa nikdy nezanedbávajú pobožnosti, ako je krížová cesta, procesia vyjadrujúca úctu k umučeniu a spomienku na bolesti Preblahoslavenej Panny Márie“ (bod 72).

Liturgia hodín a krížová cesta
V našich farnostiach je rozšírený pekný zvyk, keď sa veriaci spoločne stretávajú a pod vedením kňaza sa modlia nejakú časť liturgie hodín, tak ako to odporúčajú smernice na slávenie Veľkonočného trojdnia. Ide najmä o modlitbu posvätného čítania a ranných chvál ráno na Bielu sobotu, ale aj o modlitbu vešpier pred Veľkonočnou vigíliou, na záver poklony pri Božom hrobe.

Okrem toho sa vo viacerých farnostiach organizuje na Veľký piatok modlitba krížovej cesty, ktorá je veľmi vhodnou pobožnosťou na tento svätý deň; môže sa konať verejne, ale aj súkromne. Modlitbou krížovej cesty sa spájame s Kristom, ktorého na ceste na Kalváriu vedie Duch Svätý.

V Kristovej hrudi plápolal božský oheň a pohýnal ho na ceste spásonosného utrpenia. Práve touto veľmi obľúbenou pobožnosťou Cirkev uchováva živú spomienku na slová a udalosti posledných dní svojho Ženícha a Pána.

Pre kresťanskú spiritualitu je krížová cesta obrazom putovania, obrazom našej cesty životom, keď si uvedomujeme, že cez tajomstvo kríža prechádzame z pozemského života do nebeskej vlasti. Krížová cesta nám pomáha, aby sme sa aj my ako nasledovníci a učeníci Krista pripodobnili jeho utrpeniu a dokázali každodenne niesť svoj vlastný kríž.

Pobožnosti a modlitby
Okrem slávenia liturgie hodín a krížovej cesty je množstvo iných pobožností a modlitieb, ktoré si môžeme vykonať aj súkromne, keď zotrvávame v adorácii pri Božom hrobe. Odporúčania a schémy môžeme nájsť v knihe Veľký týždeň a Veľkonočné trojdnie, ktorú ešte v roku 1990 zostavil Vincent Malý a vydal Spolok svätého Vojtecha.

Chcel by som upriamiť pozornosť aspoň na niektoré z nich, ktoré nám môžu pomôcť pri poklone Najsvätejšej sviatosti v Božom hrobe.

Prvou je modlitba pripisovaná sv. Brigite, ktorá hovorí o utrpení, smrti a pochovaní Pána, o veľkých bolestiach a mukách, ktoré Ježiš podstúpil za naše hriechy, ale aj o Božej Matke, ktorá prežívala utrpenie spolu so svojím Synom.

Modlitba je napísaná vo forme chvály a poďakovania Pánovi Ježišovi za všetko, čo pre nás musel vytrpieť. Keď odriekame túto modlitbu, ponárame sa spolu s Ježišom do bolestnej udalosti jeho mučenia: „Chvála ti, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si trpezlivo dovolil, aby ťa priviazali k stĺpu, neľudsky zbičovali, zakrvaveného priviedli pred Pilátovu súdnu stolicu… Za posmech, ktorý si podstúpil, keď si stál odetý do purpuru, ostrým tŕním korunovaný, aj za to, že si najtrpezlivejšie znášal, keď ti bezbožníci pľuli do vznešenej tváre, zakryli oči a špinavými rukami ťa hrubo bili po tvári a po hlave.“

Spolu s Bolestnou Pannou Máriou, ktorej vložili do náručia Ježišovo telo a ktorá ho zavinula do plachiet a pochovala do hrobu, aj my veríme, že v svojej smrteľnej úzkosti dal Kristus všetkým hriešnikom nádej na odpustenie, keď milosrdne prisľúbil rajskú slávu zločincovi, ktorý sa naňho obrátil.

Cesta Sedembolestnej Panny Márie
Medzi pobožnosti, ktoré si možno vykonať na Veľký piatok – či už súkromne alebo verejne – patrí Cesta Sedembolestnej Panny Márie. Je to práve Bolestná Panna, ktorá sa úzko spája s Ježišom v jeho súžení. Ako Ježiš je muž bolestí, tak aj Mária je žena bolestí, pretože ju Boh chcel pripojiť k svojmu Synovi ako matku a účastníčku jeho utrpenia.

Táto pobožnosť je vytvorená na základe modelu krížovej cesty a má sedem zastavení. Rozjíma sa v nich o siedmich bolestiach Panny Márie, ktoré nábožnosť kresťanského ľudu postupne identifikovala z jej bolestného života.

Sú to zastavenia: 1. Mária prijíma vo viere Simeonovo proroctvo (porov. Lk 2, 34 – 35); 2. Mária uteká s Ježišom do Egypta (porov. Mt 2, 13 – 14); 3. Mária hľadá v Jeruzaleme strateného Ježiša (porov. Lk 2, 43 – 45); 4. Mária sa stretá s Ježišom na ceste na Kalváriu (porov. Lk 23, 26 – 27); 5. Mária stojí pri kríži svojho Syna (porov. Jn 19, 25 – 27); 6. Mária berie do svojho lona Ježiša zloženého z kríža (porov. Mt 27, 57 – 59); 7. Mária zveruje hrobu Ježišovo telo v nádeji na vzkriesenie (porov. Jn 19, 40 – 42).

Rovnako ako krížová cesta, aj táto pobožnosť sa začína úvodnou a končí sa záverečnou modlitbou. Každé zastavenie pozostáva z úvodného zvolania, z biblického čítania a z litániových prosieb spolu s modlitbou. Jednotlivé zastavenia Cesty Sedembolestnej Panny Márie sú úsekmi putovania viery a bolesti, v ktorom Božia Matka predišla Cirkev a my v ňom pokračujeme prostredníctvom Cirkvi, až kým nedospejeme všetci k stretnutiu s Pánom v jeho sláve, na konci čias.

Bolesť Panny bola spôsobená tým, že ľudia odmietli jej Syna, preto aj cesta jej bolestí, ktorú prežívame spolu s ňou, nás ustavične odvoláva na tajomstvo Krista, trpiaceho služobníka Pána (porov. Iz 52, 13 – 53, 12), odmietnutého svojím ľudom (porov. Jn 1, 11; Lk 2, 1 – 7; 2, 34 – 35; 4, 28 – 29; Mt 26, 47 – 56; Sk 12, 1 – 5).

Súkromné eucharistické adorácie
Súkromná adorácia pred Božím hrobom, pred vystavenou Najsvätejšou oltárnou sviatosťou sa koná vždy v tichosti; každý rozjíma sám, a to najmä na Bielu sobotu, keď sa nekonajú verejné pobožnosti. Preto Vincent Malý v svojej publikácii ponúka pre veriacich štyri formuláre na eucharistickú adoráciu, ktorých myšlienky sú v danom čase veľmi aktuálne.

Prvá schéma s názvom Sedem Kristových slov na kríži ponúka rozjímania o siedmich slovách, ktoré Ježiš vyslovil z kríža: 1. „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34); 2. „Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23, 43); 3. „Hľa, tvoj syn! Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 26 – 27); 4. „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27, 46); 5. „Žíznim“ (Jn 19, 28); 6. „Je dokonané“ (Jn 19, 30); 7. „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46).

Aj my v tichosti duše opakujeme Ježišove posledné slová a prosíme: Pane, odpusť mi, ako i ja odpúšťam; spomeň si na mňa v svojom kráľovstve; ďakujem ti za tvoju Matku, ktorá je aj mojou Matkou; zachráň ma, Pane; daj mi z prameňa živej vody; ďakujem ti za dielo vykúpenia; do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Adorácia sa končí modlitbou, v ktorej sa utvrdzujeme v tom, že kríž je naša spása, kríž je náš život, kríž je naša nádej.

Druhý formulár s titulom Bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný ponúka veriacemu rozjímanie o udalostiach a osobách, ktoré sa priamo dotýkajú bezprostredných chvíľ umučenia, smrti a pochovania.

Texty meditácií vychádzajú zo slov evanjelií a prenášajú nás na Golgotu, aby sme rozjímali o krvi a vode, ktoré vytiekli z Ježišovho boku a ktoré sú pre nás symbolom Eucharistie a krstu. Ďalej nás upriamujú na udalosť, keď bol Ježiš sňatý z kríža a následne pochovaný.

Môžeme sa vžiť do postáv, ktoré Ježiša sprevádzajú v danom momente: do Longína, ktorý mu prebodol bok; do Jozefa z Arimatey, ktorý sňal z kríža jeho telo a uložil ho do svojho nového hrobu; do Nikodéma, ktorý nebojácne pomohol pri snímaní Kristovho tela z kríža; do Márie Magdalény, Márie Jakubovej či Salome, ktoré Ježiša sprevádzali aj pod krížom a pomáhali pri jeho pohrebe.

Stráž pri Ježišovom hrobe je názov tretej meditácie. V nej rozjímame o gestách farizejov, ktorí žiadali Piláta strážiť Ježišov hrob. Báli sa mŕtveho Ukrižovaného, preto zapečatili jeho hrob a postavili k nemu vojakov, aby ho strážili. Báli sa, aby nevstal z mŕtvych.

Lebo veľkňazi a farizeji si jasne uvedomovali Ježišove slová o zničení a znovupostavení chrámu, ktorými predpovedal svoje zmŕtvychvstanie. Aj my prichádzame k Božiemu hrobu, aby sme ho „strážili“, ale nie preto, aby Kristus nevstal z mŕtvych, ale preto, aby sme boli pri Ježišovi v jeho najťažších chvíľach, ktoré na zemi prežíval: „Pane Ježišu, ja chcem strážiť seba, aby som v sebe ustrážil teba, aby ma nič neodlúčilo od teba.“

V poslednej meditácii uvažujeme o Ježišovi, ktorý zostúpil k zosnulým. O tejto téme sa veľmi málo hovorí, hoci ide o článok našej viery. Po hriechu Adama a Evy sa nebo zavrelo a nik nemohol vojsť do nebeskej slávy, kým nás Kristus nevykúpil z otroctva diabla a nezadosťučinil za naše hriechy.

On, nový Adam, zostúpil do ríše mŕtvych, aby vyslobodil z väzenia smrti duše spravodlivých. V tejto meditácii čítame úryvok z Posvätného čítania Bielej soboty Zo starobylej homílie na Svätú a Veľkú sobotu: „Boh v tele zomrel a otriasol ríšou zosnulých. Áno, Boh a jeho Syn idú vyslobodiť z múk uväzneného Adama a s ním uväznenú Evu. Pán k nim prišiel s víťaznou zbraňou kríža v náručí.“

Kľačiac pred Božím hrobom aj my môžeme prosiť, aby všetci, čo ležia v hrobe hriechov, počuli hlas Pána a povstali k novému životu.

Čas strávený pri Božom hrobe
Pri pohľade na sochu mŕtveho Ježiša a pri adorácii Najsvätejšej oltárnej sviatosti každý z nás predkladá Pánovi svoje osobné úmysly a vyslovuje modlitby a poďakovania. Medzi súkromnými modlitbami treba spomenúť aj modlitbu posvätného ruženca, najmä bolestné tajomstvá, ktorými nás Božia Matka Mária sprevádza na krížovej ceste svojho Syna.

Teológ Robert Cabié píše takto o správaní sa Cirkvi na Bielu sobotu: „V tento deň Cirkev bdie pri Ježišovom hrobe s postojom tichej dôvery, s bolestivou spomienkou na utrpenie Pána a s istotou, že zajtra príde zmŕtvychvstanie.“

Tradícia zobrazuje Pannu Máriu, ktorá stojí pri Ježišovom hrobe, ako ikonu Panny Cirkvi, ktorá bdie pri hrobe svojho Ženícha, a tak očakáva slávnosť zmŕtvychvstania.

Zatiaľ čo telo Máriinho Syna odpočíva v hrobe a jeho duša zostupuje do podsvetia, aby ohlásila svojim predkom bezprostredné vyslobodenie, ona, Panna, anticipujúc a zosobňujúc Cirkev, plná viery očakáva víťazstvo Syna nad smrťou. Obdivujeme Pannu Máriu, ako odvážne zostala pri hrobe svojho Syna.

Aj my sa zastavme pri Ježišovom hrobe a v tichosti a s chvením, spolu s Pannou Máriou i s celou Cirkvou, očakávajme v modlitbe Veľkonočné ráno.