Z histórie farnosti

Milí veriaci,

Keď vezmeme do svojich rúk z farských archívov a z rožňavského biskupského archive staré zaprášené a zožltnuté listiny zvané Canonnické vizitácie, ako aj najstaršie zoznamy katolíckych fár v Uhorsku,dozvieme sa skutočne o veľmi zaujímavej histórii breznickej farnosti. Pred náš duševný zrak sa vynorí zo zabudnutia z predreformačnej doby l4 katolíckych fár z ich kostolami, z ktorých jedna bolo čo praepozitúra sv. Huberta rádu Premonštrátov už v r. ll79 v Hrabove.

Málinec

Je bývalá kat. fara predreformačná,čo sa dozvedáme zo starého zoznamu Petra Pázmána arcibiskupa /l6l6/. Málinec, podľa historických záznamov,zvaných Monumenta Vaticana mal jednu z najstarších fár na terajšom území breznickej farnosti už v roku l397.

Najstaršie Schematizmy rožňavské poznamenávajú Málinec ako “olimp Parochia ” kedysi fara.

Táto kat. fara mala kedysi novo-utvárajúce osady, čo svoje fílie Ćechánky, Nový svet, Látky, ako aj ojedinelé domy v doline Málinskej v údolí Ipľa až k jeho prameňom.Po reformácii tieto fílie pripadli k breznickej farnosti nakoľko sa aj Málinec stal fíliou Brezničky.

Bývalý katolícky farský kostol v Málinci údajne stál v strede obce na mieste terajšej zvoničky, ktorá bola postavená v r. l659. Počas pohnutých vojnových a husitských čias zanikla fara aj s kostolom a viac sa nespamätala pre nepriaznivé pomery, nakoľko prišli turecké nepokoje a reformácie. Katolícki veriaci tak nemali žiadny kostol ani kaplnku

Málinskí katolíci sa snažili postaviť si kostol v obci, ale sa nevedeli dohodnút na ktorom mieste by mal stáť a tak, hoci peniaze boli už v banke pre nezhody veriacich došlo nie k stavbe v Málinci, ale v jeho osade Hámor. Kostol bol zasvetený ku cti Najsvätejšej Trojice. Posviacku vykonal jeho Exc. Dr. Róbert Pobožný, biskup rožňavský l. júna l947, za pôsobenia pána farára Jána Belčányho. Základný kameň k stavbe bol položený 6. 6. l943 za farára Františka Vysockého.

Stavba sa prevádzala za podpory vlády a župy Pohronskej, ako aj za veľkej obetavosti veriacich menovite však Andreja Krnáča, Jozefa Vodrážku, Jozefa Sliackeho, Pavla Paprnáka, Jána Štefančíka a iných ako aj veriacich z farnosti Ipeľskej doliny. Na stavbu kostola sa použili i peniaze z Málinca, ktoré boli uložené v banke. Kostol pre vojnové pomery bol dokončený až v r. l947 a bol schopný k bohoslužbám. Dňa l.6.l947 na deň najsv. Trojice bol posvätený osviet. Vdp. Dr.R.Pobožným kap. Vikárom. Na posviecke sa zúčastnilo niečo vyše 8 000 ľudí.

Pána vikára privítali hutníci z Málinca pri vkusnej Slavobráne, odkiaľ išiel sprievod 4 km k novopostavenému kostolu v Hámre. Pán vicar sediac na vyzdobenom koči za sprievodu cyklistov, krojovaných skupín detí a mládeže, priblížil sa k ďalšej slavobráne, kde miestny duchovný pán farár Belčány uvítal vzácneho hosťa. Pred obradom Dr.R.Pobožný prehovoril k veriacim a celebroval slávnostnú svätú omšu, za asistencie kňažstva. Slávnostnú kázeň predniesol k prítomným veriacim páter Śtefan Lapšanský, misionár Slova Božieho – SVD z Vidinej. Po kostolnej slávnosti rodina Andreja Krnáča podávala slávnostný obed.

Po 10 rokoch z príležitosti birmovky znova navštívil Hámorský kostol Dr. R. Pobožný už ako rožňavský biskup a hodnotil, že za 10 rokov veriaci pre tento kostol veľa urobili, vyzdobili hlavný oltár, ako aj bočný oltár Sedembolestnej P. Márie, odtárik k P. Márii Lurdskej, Krížovú cestu, lavice,ako I ostatné zariadenie kostola včetne organa. Horeuvedené činy hovoria a horlivosti veriacich.

V Brezničke od r. 1900 (podľa záznamov v kronike pôsobili duchovní):

1884 – 1910 Viktor Morvay farár
1910 – 1911 Ján Sarloš administrát.
1911 – 1923 Ján Krištofčák farár, dekan
1923 – 1940 Ernest Šteffko farár, dekan
1940 – 1945 Dr. František Vysocký farár, dekan
1945 – 1946 Štefan Slávik administrátor
1946 – 1983 Ján Belčány farár, dekan
1943 – 1944 Štefan Danko kaplán
1944 – 1945 Ján Ludrovský kaplán
1951- 1952 František Ruman kaplán
1955 Konštantín Loja kaplán
1956 Mons. Eduard Kojnok kaplán
1958 – 1959 Ján Hlavatý kaplán
1970 – 1972 Štefan Popovič SVP
1973 – 1976 Anton Mazán
1976 Jozef Lipták kaplán
1978 Alexander Tóth kaplán
1979 Štefan Magut kaplán
1982 Jozef Palušák kaplán
1983 – 1993 Milan Fečke kaplán,potom farár
1984 Vladislav Bednár kaplán
1985 Ján Farbaj kaplán
1985 Marian Slovák kaplán
1988 Ján Kundrík kaplán
1989 Stanislav Cifra kaplán
1990 Jozef Amrich farár
1991 – 1993 Jozef Vaňo kaplán
1993 – 1998 Pavel Haluška 1. farár novej farnosti
1998 – 2011 Štefan Šeliga  administrátor
od 2011 Miroslav Fabiny  administrátor

Okrem týchto v našej farnosti pôsobili i pátri misionári a to:

  • Štefan Lapšanský
  • Juraj Gabura
  • Ján Kováč
  • Anton Javorský
  • Elentherius Janiga
  • Ľudovít Schmidt

Kostol v Hámri vysvätený l. 6. 1947 ku cti Najsv. Trojice bol v r.

a to 18. septembra povalený, pretože na území bývalej osady Hámor bola postavená vodná nádrž, ktorá bude zásobovať pitnou vodou obce a mestá Lučenec a Rim. Sobota.

Základný kameň na výstavbu nového kostola rím.kat. v Málinci vysvätil Mons. Eduard Kojnok biskup rožňavský dňa 18. 10. 1992. Stavba mala byť dokončená v r. 1994, pod dohľadom vdp. Farára v Málinci Pavla Halušku. Nech nám milý Pán Boh pomáha.

“Lebo kde sú dvaja, alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nini”. – povedal Pán Ježiš. (Mt.18, 20)

Po 25 mesiacoch intenzívnej práce robotníkov z Váhostavu a za pomoci veriacich bola stavba nového kostola „Najsvätejšej Trojice“ a fary ukončená a 13. novembra 1994 sa konala posviacka. V tom čase to už bola samostatná farnosť vyčlenená z farnosti Breznička. Do novej farnosti okrem Málinca patrili aj obce Cinobaňa, Katarínska Húta, Turičky, Hrnčiarky (tieto filiálky sa stali 1. apríla 2005 samostatnou farnosťou Cinobaňa, vyčlenenou s farnosti Málinec) V roku 1998 ukončil svoje pôsobenie vo farnosti Mgr. Pavel Haluška a vystriedal ho Mgr. Štefan Šeliga a v r. 2011 Mgr. Miroslav Fabiny, ktorý spravuje farnosť doteraz.